tag:blogger.com,1999:blog-81256316512799056662024-03-05T19:47:35.870-08:00Keshar Thulung's world-केशर थुलुङको संसार: I am a blogger.... I share different types of article in this blog.Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.comBlogger26125tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-13669553436983520922022-02-13T19:43:00.003-08:002022-02-13T19:52:20.287-08:00<p> यो कविता वरिष्ठ विश्लेषकहरुको विश्लेषणको आधारमा सृजना गरिएको हो ।</p><p><br /></p><p><b><u>MCC लागु भएपछि</u></b></p><p><br /></p><p>रक्तपात हुन सक्छ</p><p>क्षतविक्षत हुन सक्छ</p><p>यो देश, देश जस्तो रहन्न</p><p>शायद</p><p>MCC लागु भएपछि</p><span><a name='more'></a></span><p><br /></p><p>देशको कानुनभन्दा </p><p>एमसिसिको कानुन ठूलो</p><p>अनुदानको नाममा </p><p>देश लुट्ने परिकल्पना</p><p>र आफ्नै देशमा हामी </p><p>असुरक्षित हुनेछौँ </p><p>शायद </p><p>MCC लागु भएपछि</p><p><br /></p><p>फाटिनेछौँ÷टाढिनेछौँ</p><p>हामी, हाम्राहरुसँग</p><p>हाम्रा प्रिय मनहरुसँग</p><p>भन्न पाउने छैनौँ</p><p>यो समाज, वस्ती, बाटोघाटो</p><p>हाम्रो आफ्नै हो भनेर</p><p>शायद</p><p>MCC लागु भएपछि</p><p><br /></p><p>आऊ त्यसैले आऊ संकोच नमानी</p><p>केही छिन ख्याल ठट्टा गरौँ</p><p>केही छिन तितामीठा पल साटौँ</p><p>केही छिन यो देशलाई सुम्सुमौँ</p><p>धित मरुन्जेल केही छिन </p><p>हामी कतै हरौँ</p><p>MCC लागु हुन पूर्व ।</p><div><br /></div>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-63014373771161084042022-01-09T05:36:00.003-08:002022-01-09T05:47:29.500-08:00<p><b><span style="font-size: medium;"> <u>Gautam Buddha International Airport</u></span></b></p><p><b><u></u></b></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><b><u><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEggFTKpdpkNM0ByZEFKINaYY7asyHPM0Sf0zbgUwBillVQwsh8eajacB21hwMj04Rt99eqCU3_6wZl-mn9jISZiRJ6uUjJPL2LfP7_bRaMuz07GlwZM1hfw0ofLzgZs0myFK0tQQHhHGXWoFGyECIvIsy6c59klUCLA8uMveGY_ebbn8q6KhRuxlvDQ=s646" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="406" data-original-width="646" height="201" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEggFTKpdpkNM0ByZEFKINaYY7asyHPM0Sf0zbgUwBillVQwsh8eajacB21hwMj04Rt99eqCU3_6wZl-mn9jISZiRJ6uUjJPL2LfP7_bRaMuz07GlwZM1hfw0ofLzgZs0myFK0tQQHhHGXWoFGyECIvIsy6c59klUCLA8uMveGY_ebbn8q6KhRuxlvDQ=w404-h201" width="404" /></a></u></b></div><p></p><div style="text-align: justify;"><b> Gautam Buddha International Airport </b>is located at Siddharthnagar, 290 kilometers away from Kathmandu, the capital of Nepal. It is the nearest airport from Lumbini, the birthplace of Nepal's national icon <b>Buddha</b>, located in Lumbini province. The airport dates back to 1958 and is now the second international airport in Nepal.<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;"><b><u>Nepali Translate</u></b></div><div style="text-align: justify;"><b><u><br /></u></b></div><div style="text-align: justify;"> गौतम बुद्ध अन्तराष्ट्रिय विमानस्थल नेपालको राजधानी काठमाडौँदेखि २९० किलोमिटर टाढा सिद्धार्थनगरमा रहेको छ । यो नेपालको राष्ट्रिय विभूति बुद्धको जन्मस्थल लुम्बिनीबाट सबैभन्दा नजिकको विमानस्थल हो जुन लुम्बिनी प्रदेशमा अवस्थित छ । यो विमानस्थल सन् १९५८ साल देखि सुरु भएको हो र अहिले यसलाई नेपालको दोस्रो अन्तराष्ट्रिय विमानस्थलको रुपमा परिवर्तन गरि सुचारु गरिएको छ । </div>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-50794377374652006822022-01-08T18:19:00.006-08:002022-01-08T18:25:55.743-08:00Poem<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEg3m4A6px7FZH4O64PuMVF4UOLeiw5cbVwP14A-NR94_zoTaeQ575rudygJZ77QwkOxsM8RDcl7tDeWQav17UJBpstMLuCpEH2KYhXBPGRFTY2B8ciqxR-c49NKW045c9c7Zqo6MzP4e6kJXs8uF5Gkgjp1lxQ1NAc7C0Licnol0jMbUnKYICAFIBQE=s1350" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1350" data-original-width="750" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEg3m4A6px7FZH4O64PuMVF4UOLeiw5cbVwP14A-NR94_zoTaeQ575rudygJZ77QwkOxsM8RDcl7tDeWQav17UJBpstMLuCpEH2KYhXBPGRFTY2B8ciqxR-c49NKW045c9c7Zqo6MzP4e6kJXs8uF5Gkgjp1lxQ1NAc7C0Licnol0jMbUnKYICAFIBQE=w111-h200" width="111" /></a></div><div><b><u>धरहरा</u></b></div><div><br /></div> सायद<p></p><p>अग्लो हुनुमा गर्व गर्छ होला</p><p>शान्त रहनमा समुद्रजस्तै ठान्छ होला</p><p>स्थिरतामा अडिग पहाडजस्तै मान्छ होला</p><p>आफूलाई<br /></p><span><a name='more'></a></span><p><br /></p><p>कैयौँ जीवनहरु माटो बनिसके</p><p>कैयौँ सम्झनाहरु मनुवाबाटै हटिसके</p><p>कैयौँ पटक ऋतुहरु फेरिसके</p><p>कैयौँ खोजअनुसन्धानहरु इतिहास बनिसके</p><p>मुर्छित समयको आगमनले कैयौँ विध्वंसकहरु भए</p><p>अझै जारीछ,जारिरहनेछ त्यो समयसम्म</p><p>तर १८१८ सालदेखि</p><p>त्यसरी नै चुपचाप उभिरहेको छ</p><p>यो धरहरा</p><p><br /></p><p>हुन त इतिहास रचेको छ</p><p>नेपाल र नेपाली अखण्डताको</p><p>नेपाल र नेपाली सदभावको</p><p>नेपाल र नेपाली सभ्यताको</p><p>उदाउने निष्ठाका चन्द्रसूर्यजस्तै</p><p>नढल्ने आस्थाका शिखरहरुजस्तै</p><p><br /></p><p>तथापि मान्यता हो</p><p>उत्तरआधुनिकतामा</p><p>फड्को मारेका हामी</p><p>हाम्रो मार्गमा</p><p>असली मार्ग निर्देशक बनेर– डो¥याउनु</p><p>हाम्रो निमार्णमा</p><p>असली निर्माता बनेर– जुटाउनु</p><p>हाम्रो राजनीतिमा</p><p>असली राजनीतिज्ञा भएर– देश हाँक्नु</p><p>हाम्रो लेखाईमा</p><p>असली लेखक बनेर– लेख्न सिकाउनु</p><p>हाम्रो शिक्षामा</p><p>असली शिक्षाविज्ञ भएर– शिक्षा प्रदान गर्नु</p><p>यो सहकार्यले फेरि पनि</p><p>अर्काे एउटा कीर्तिमान तोडिनेछ तिम्रो</p><p>अर्काे एउटा कीर्तिमान बनिनेछ तिम्रो ।</p><p><br /></p><p><b><u>English Translate:</u></b></p><div style="text-align: left;">Tower</div><div style="text-align: left;"><br />Probably<br />Probably proud to be tall<br />Staying calm may seem like an ocean<br />It may seem like a steadfast mountain in stability<br />Myself</div><div style="text-align: left;"><br /></div><div style="text-align: left;"><div>Many lives have become dust</div><div>Many memories are gone from the mind</div><div>The seasons have changed many times</div><div>Many researches have become history</div><div>The arrival of the faint time caused many destroyers</div><div>It will continue till that time</div><div>But since 1818</div><div>That is how it is standing silently</div><div>This tower</div><div><br /></div><div><div>Of course, history has been made</div><div>Nepal and Nepali integrity</div><div>Nepal and Nepali harmony</div><div>Of Nepal and Nepali civilization</div><div>Like the rising sun of integrity</div><div>Like the peaks of unshakable faith</div></div><div><br /></div><div><div>However, there is recognition</div><div>In postmodernism</div><div>We jumped</div><div>On our way</div><div>Becoming a real guide - to lead</div><div>In our construction</div><div>To become a real creator - to mobilize</div><div>In our politics</div><div>Being a real politician - driving the country</div><div>In our writing</div><div>Becoming a real writer - teaching to write</div><div>In our education</div><div>Being a real educator - providing education</div><div>This collaboration again</div><div>Another record will be broken by you</div><div>Another record will be yours. </div></div></div>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-31981620269009762832022-01-07T00:38:00.002-08:002022-01-07T00:42:28.603-08:00<h1 style="text-align: left;"><span style="font-family: arial; font-size: 14px;"><u><b>Nepal</b></u></span></h1><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: 14px;"><span style="font-family: arial;"><span> </span></span></span></div><blockquote style="border: none; margin: 0px 0px 0px 40px; padding: 0px;"><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: 14px;"><span style="font-family: arial;"><span></span></span></span></div></blockquote><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: 14px;"><span style="font-family: arial;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgtcGVNBUxkGFddi6Q1gcBzKCrohagWQp1lKrMTPj8aHXqEVtrtCXVkKNhGlk7fGmn58wLEuhzJSJXXIitHfbxn_TPzZOjVEl4nYU4D1xMw8xdUwFbpykYqbw9KpBPN8KJfGspbcbGbhFuYs0eSDC90z3gpxGcYbqmUYKCYlCl6Uuxxk-RDZJJEBg9J=s276" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="276" data-original-width="236" height="168" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgtcGVNBUxkGFddi6Q1gcBzKCrohagWQp1lKrMTPj8aHXqEVtrtCXVkKNhGlk7fGmn58wLEuhzJSJXXIitHfbxn_TPzZOjVEl4nYU4D1xMw8xdUwFbpykYqbw9KpBPN8KJfGspbcbGbhFuYs0eSDC90z3gpxGcYbqmUYKCYlCl6Uuxxk-RDZJJEBg9J=w144-h168" width="144" /></a><span style="text-align: justify;">Nepal, the Federal Democratic Republic of Nepal, is a landlocked Himalayan nation in South Asia. It covers 26 ° 22 ′ to 30 ° 27 ′ north latitude and 80 ° 4 ′ to 88 ° 12 ′ east longitude and has a total area of 1,47,516 sq km. This area covers 0.03% of the total area of the Earth and 0.3% of the Asian continent. As the London-based Greenwich Mean Time is east of time, Nepal's standard time is considered to be 5 hours 45 minutes ahead, based on the 86 ° 15 ′ east longitude passing close to Gaurishankar Himal.</span></div></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: 14px;"><span style="font-family: arial;"><span><a name='more'></a></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='415' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dzz_TRsP4aDfNZ6qbrUCqqHxlP4iBI-V8VrIhTJEEj_IchumPMR0EWNUNguZQw72m9g_4Hhv9bHICwYmVlW8A' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe></div><span style="font-size: 14px;"><span style="font-family: arial;"> </span></span><span style="font-size: 14px; text-align: left;"><span style="font-family: arial;">The average length of the eastern border of Nepal from Mechi river to the western border Mahakali river is 885 kilometers. The width from north to south is not uniform. The western part is a bit wider than the eastern part. Similarly, the middle part has shrunk a bit. It has a maximum width of 241 kilometers and a minimum width of 145 kilometers. Therefore, the average width of Nepal is 193 kilometers. Nepal is bordered by China to the north and India to the south, east and west. </span></span><span style="font-size: 14px; text-align: left;"><span style="font-family: arial;">About 815 citizens of Nepal are Hindus, in this sense, Nepal is also the nation with the highest percentage of Hindus in the world. Apart from Buddhism, Islam, Kirant etc. people also live here. For a small area, Nepal's geographical diversity is remarkable. Nepal has eight of the 14 highest mountain ranges in the world, including the world's highest peak, Mount Everest. </span></span><span style="font-size: 14px; text-align: left;"><span style="font-family: arial;">Major cities of Nepal include Kathmandu, Lalitpur, Bhaktapur, Pokhara, Biratnagar, Bharatpur, Birgunj, Janakpur, Bhairahawa, Nepalgunj, Chitwan, Narayanghat, Dharan, Itahari, Hetauda.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: 14px; text-align: left;"><span style="font-family: arial;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: 14px; text-align: left;"><b><u><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt;">नेपाल</span></u></b></span></div><div style="background: white; margin: 6pt 0in; text-align: justify;"><span face="Nirmala UI, sans-serif"><span style="font-size: 14px;"><span style="font-weight: bold;"> </span>नेपाल अर्थात सङ्घीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्र नेपाल- दक्षिण एसियाली भूपरिवेष्ठित हिमाली राष्ट्र हो। यो राष्ट्र </span></span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">२६</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">°</span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">२२</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">′ </span><span face="Nirmala UI, sans-serif"><span style="font-size: 14px;"> देखि </span></span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">३०</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">°</span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">२७</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">′ </span><span face="Nirmala UI, sans-serif"><span style="font-size: 14px;">उत्तर अक्षांश र </span></span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">८०</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">°</span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">४</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">′ </span><span face="Nirmala UI, sans-serif"><span style="font-size: 14px;"> देखि </span></span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">८८</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">°</span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">१२</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">′ </span><span face="Nirmala UI, sans-serif"><span style="font-size: 14px;"> पूर्वी देशान्तरसम्म फैलिएको छ भने यसको कुल क्षेत्रफल १,४७,५१६ वर्ग किलोमिटर छ। यो क्षेत्रफल पृथ्वीको कुल क्षेत्रफलको ०.०३% र एसिया महादेशको ०.३% पर्दछ। लन्डनस्थित ग्रिनविच मान समयभन्दा पूर्वतर्फ रहेकोले गौरीशङ्कर हिमालको नजिक भएर जाने </span></span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">८६</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">°</span><span face=""Nirmala UI", "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">१५</span><span face="Arial, "sans-serif"" style="font-size: 10.5pt; line-height: 115%;">′ </span><span face="Nirmala UI, sans-serif"><span style="font-size: 14px;">पूर्वी देशान्तरलाई आधार मानेर नेपालको प्रमाणिक समय ५ घण्टा ४५ मिनेट अगाडि मानिएको छ।</span></span></div><div style="background: white; margin: 6pt 0in; text-align: justify;"><span face="Nirmala UI, sans-serif"><span style="font-size: 14px;"><br /></span></span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="font-size: 14px;"> नेपालको पूर्वी सीमाना मेची नदीदेखि पश्चिमी सीमाना महाकाली नदीसम्मको औसत लम्बाइ ८८५ किलोमिटर छ। उत्तरदेखि दक्षिणको चौडाइ भने एकनासको छैन। पूर्वी भागभन्दा पश्चिमी भाग केही चौडा छ। त्यस्तै मध्य भाग भने केही खुम्चिएको छ। यसमा अधिकतम चौडाइ २४१ किलोमिटर र न्यूनतम चौडाइ १४५ किलोमिटर रहेको छ। यसर्थ नेपालको औसत चौडाइ १९३ किलोमिटर रहेको छ। नेपालको उत्तरमा चीन पर्दछ भने दक्षिण, पूर्व र पश्चिममा भारत पर्दछ । नेपालका लगभग ८१% नागरिक हिन्दू धर्मावलम्बी छन्, यस अर्थमा नेपाल विश्वकै सबैभन्दा बढी प्रतिशत हिन्दू धर्मावलम्बी भएको राष्ट्र पनि हो। यसबाहेक बौद्ध, इस्लाम, किराँत आदि धर्म मान्ने मानिसहरू पनि यहाँ बसोबास गर्दछन्। एउटा सानो क्षेत्रको लागि नेपालको भौगोलिक विविधता निकै उल्लेखनीय छ। यहाँ तराईका उष्ण फाँटदेखि चिसा हिमालयका शृङ्खला अवस्थित छन्।संसारका सबैभन्दा उच्च १४ हिमशृङ्खलाहरू मध्ये ८ वटा नेपालमा पर्दछन्, जसमध्ये संसारको सर्वोच्च शिखर सगरमाथा पनि एक हो। नेपालको प्रमुख सहरहरुमा काठमाडौँ, ललितपुर, भक्तपुर, पोखरा, विराटनगर, भरतपुर, वीरगञ्ज, जनकपुर, भैरहवा, नेपालगञ्ज, चितवन, नारायणघाट, धरान, इटहरी, हेटौडा, पर्दछन्।</span></div><div style="background: white; margin: 6pt 0in; text-align: justify;"><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="font-size: 14px;"><br /></span></div><div style="background: white; margin: 6pt 0in; text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='391' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dxmEuXVX7AdJJURgWxM6VmITyunPk2DUzRkoxTWr2TipFnXLUS4yRX2z6uNlgQ3GtRbqHweO2UlXWcuzZFPhA' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe></div></div><p style="background: white; margin: 6pt 0in; text-align: justify;"><br /></p>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-48589777075789562232022-01-06T02:30:00.006-08:002022-01-06T02:30:57.529-08:00<p><b><u><span style="font-size: medium;"> <span style="text-align: justify;">महान जनविद्रोहको दर्शन</span></span></u></b></p><div style="text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgR4fHE5-mEo67OBIjLjlGiUswfqgMkRK7Z6nqUgTccazeN8o7A1j9iyzKIePeatRUCSiIXwWTBmq9Fxm1fihOCahHBTMdIbUFp1E-vtn_4eeqNjYn5GPLfoqJN8npX--HCnga0LkDzviQhcWyKiXfIBfB1-NEUAQoDisKaiHZxSIPQKUcecMBD-ifV=s960" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="960" data-original-width="616" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgR4fHE5-mEo67OBIjLjlGiUswfqgMkRK7Z6nqUgTccazeN8o7A1j9iyzKIePeatRUCSiIXwWTBmq9Fxm1fihOCahHBTMdIbUFp1E-vtn_4eeqNjYn5GPLfoqJN8npX--HCnga0LkDzviQhcWyKiXfIBfB1-NEUAQoDisKaiHZxSIPQKUcecMBD-ifV=w205-h320" width="205" /></a></div><span> </span></div><div style="text-align: justify;"><span> </span>प्रस्तावित 'महान जनविद्रोह' महान जनयुद्धको सर्वहारावर्गीय कार्यादेशलाई पूर्णता दिने संकल्पमा नेपाली वर्गसंघर्षको विकसित रणनीति हो । दश वर्षीय जनयुद्धको जगमा जनआन्दोलन हुँदै स्थापित पुजीवादी गणतन्त्रलाई तत्कालीन रुसको फेब्रुवरी क्रान्तिसरह विश्लेषण गरिने पृष्ठभूमिमा लेनिनको अक्टोबर समाजवादी क्रान्तिका लागि महान् जनविद्रोहको रणनीति निर्धारण गरिएको हो । विकसित अन्तराष्ट्रिय वस्तुस्थितिमा नेपाली जनता, विशेषतः सर्वहारा श्रमिकवर्ग आफ्नो देशको अर्थ–राजनीतिक प्रणालीलाई द्वन्दात्मक भौतिकवादी ढंगले हेर्नु, बुझ्न र बदल्न सक्षम छैन् छैनन् ? आधारभूत प्रश्न यो हो । सक्षम ठहर्छन् भने, सर्वहारा कम्युनिस्टहरु इमान्दार र वैज्ञानिक ठहर्छन् भने महान जनविद्रोहको रणनीतिले विगत जनयुद्धको कार्यादेशलाई पूर्णता दिइने मात्र होइन, एकासथ सामाजवादी क्रान्ति सम्पन्न गर्दछन् । सारतत्वमा यही हो– महान जनविद्रोहको दर्शन ।<i><b> – गोपाल किराती</b></i></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-style: italic;"><a name='more'></a></span><b>English Translate:</b></div><div style="text-align: justify;"><b><br /></b></div><div style="text-align: justify;"><b> </b> The proposed Great People's Uprising is a developed strategy of the Nepali class struggle in the determination to fulfill the proletarian mandate of the Great People's War. Lenin's strategy for the Great Social Uprising for the October Socialist Revolution is set against the backdrop of analyzing the bourgeois republic established on the basis of the ten-year people's war as the February Revolution of Russia. <span style="text-align: left;">In the developed international situation, are not the Nepali people, especially the proletarian working class, able to see, understand and change the socio-economic system of their country in a dialectical materialistic way? This is the basic question. If they are capable, if the proletarian communists are honest and scientific, if the strategy of the great people's uprising not only fulfills the mandate of the people's war of the past, but also completes the socialist revolution. In essence, this is the philosophy of the great people's revolt. </span><b style="text-align: left;">- <i>Gopal Kirati</i></b></div><div style="text-align: justify;"><pre class="tw-data-text tw-text-large tw-ta" data-placeholder="Translation" dir="ltr" id="tw-target-text" style="background-color: #f8f9fa; border: none; color: #202124; font-family: inherit; font-size: 28px; line-height: 36px; margin-bottom: -2px; margin-top: -2px; overflow-wrap: break-word; overflow: hidden; padding: 2px 0.14em 2px 0px; position: relative; resize: none; text-align: left; unicode-bidi: isolate; white-space: pre-wrap; width: 270px;"><br /></pre></div>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-61051358732773413602022-01-06T01:27:00.007-08:002022-01-06T01:57:37.971-08:00<p> <span style="background-color: white; font-family: "PT Serif", serif; font-size: 20px; font-weight: 700; text-align: justify;"><u>चे ग्वेभारा र वामपन्थी भन्न रुचाउने नेपाली नेताहरू</u></span></p><p data-adtags-visited="true" style="background-color: white; box-sizing: inherit; color: #666666; font-family: "PT Serif", serif; font-size: 20px; margin-bottom: 40px; overflow-wrap: break-word; text-align: justify;"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://kesharthulung.files.wordpress.com/2016/09/04ecb-a1ed2b2cebb84cd89647a635773bee1a.jpg" style="background-color: transparent; box-sizing: inherit; clear: right; color: #444444; display: inline; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em; outline: none; padding: 0px 0px 1px; position: relative; text-decoration-line: none;"><img border="0" class="alignright" height="200" src="https://kesharthulung.files.wordpress.com/2016/09/04ecb-a1ed2b2cebb84cd89647a635773bee1a.jpg?w=208&h=320" style="border: 0px; box-sizing: inherit; display: inline; float: right; height: auto; margin: 5px 0px 5px 20px; max-width: 100%;" width="131" /></a></div><div style="text-align: justify;"> <span style="font-family: inherit;"> सन् १९२८ को जुन १४ मा ल्याटिन अमेरिकाको एउटा देश अर्जेन्टिनाको एक मध्यमवर्गीय इन्जिनियर परिवारमा क.चे ग्वेभाराको जन्म भएको थियो । उहाँको वास्तविक नाम अर्नेष्टो ग्वेभारा डेला सेर्ना थियो तर पनि परिवारमा मायाले बोलाउने नाम तेते थियो । संघर्षको क्रममा उहाँले आफ्नो नामलाई परिवर्तन गरेर चे राख्नु भयो । चेको अर्थ हो- हाम्रो अर्थात हाम्रो (चे) ग्वेभारा । र उनी यही नामले आजसम्म प्रसिद्ध छन् । अर्जेन्टिनामा जन्मनु भएका क. चे क्यूवाली क्रान्तिमा एक प्रमुख नायक हुनुहन्थ्यो । क्यूवाली क्रान्ति सफल हुनुमा उहाँले छापामार युद्धको निर्णायक भूमिका सम्हाल्नुभएको थियो । क्यूवाली क्रान्तिलाई सफलतापूर्वक सम्पन्न गर्न महत्वपूर्ण भूमिका खेल्नुभएका क. चे यही छापामार युद्धका एक प्रतिपादको रूपमा समेत चर्चित हुनुहुन्छ ।</span></div><span></span><p></p><a name='more'></a><p></p><div style="background-color: white; box-sizing: inherit; margin-bottom: 40px; overflow-wrap: break-word; text-align: justify;"><span style="color: #666666; font-family: "PT Serif", serif; font-size: 20px;"> </span><span style="font-family: "PT Serif", serif;"><span style="color: #666666; font-size: 20px;"> </span> </span><span style="font-family: inherit;">क. चे ग्वेभाराको रगतका कण-कणमा उहाँको परिवारको संस्कृति मिसिएको थियो । उहाँले परिवारबाट न्यायप्रतिको माया, फासीवादप्रतिको घृणा, धार्मीक, सहिष्णुता, साहित्यमा रूचि, कविताप्रतिको प्रेम एवं पैसा कमाउ प्रवृतिको वितृष्णाको संस्कृति सिक्नुभएको थियो । तर पनि विद्रोही आफ्नो स्वाभावलाई नदबाई पारिवारिक संस्कृतिको जगमा उभिएर उहाँले जीवन, जगत र किताबको गहिरो अध्ययनमा डुब्न थाल्नु भयो । साथै त्यसवाहेक अर्जेन्टिना, ल्याटिन अमेरिकाभरिकै यात्राको क्रममा थाहा भएको साम्राज्यवादी, सामन्तवादी अनुसन्धानले क. चेलाई क्रान्तिकारी बनायो । त्यतिमात्र होइन आफ्नो स्कुलका समकालीन विध्धार्थीहरू र शिक्षकका आँखामा क. चे आत्मविश्वासी, विचारमा पूर्ण, बहुआयामिक, विद्रोही, अस्वाभाविक रूपमा हुर्के-बढेका, प्रौढता हासिल गरेका, आफ्नै व्यक्तित्वभएका मुढी, अनुशासित, र अध्ययनशील हुनुहुन्थ्यो । त्यसैले स्कुलको अध्ययनक्रममै उहाँले क्रान्तिसम्बन्धी धेरै ज्ञान प्राप्त गरिसक्नुभएको थियो । उहाँको पारिवारिक आशामा चे एउटा सफल इन्जिनियर हुनेछ भन्ने चाहना थियो । तर क्यान्सर रोगले हजुरआमाको मृत्यु, त्यही रोगसँगै फेरि पनि आफ्नै आमाको युद्ध र आफू पनि दमको रोगले पीडित उहाँलाई डाक्टरी पढ्न घच्घचायो र ६ वर्षमै पूरा गर्नुभयो । तर पनि उहाँले त्यो डाक्टरी पेशालाई आफ्नो जीवन निर्वाहको रूपमा नहेरी त्यागिदिए र साहित्यिक अध्ययनमै गहिरो रूपमा डुब्न थाल्नुभयो । यही क्रममा उहाँले आफ्नो देश लगायत ल्याटिन अमेरिकाको कुना-कुनासम्म साइकल यात्रामा सवार भए । यही घुमन्ते पढन्ते वानीले नै उहाँले मार्कसदेखि फ्राइडसम्मका किताबहरू अध्ययन गरिसक्नुभएको थियो । यही सिलसिलामा एउटा मेडिकल साइन्सको अनुसन्धानकर्ता हुनुभन्दा पनि पीडित जनतालाई राहत दिनु अनि त्योभन्दा पनि बढी महत्वपूर्ण लक्ष्य देश र देशवासीको निम्ति सफल क्रान्तिको लक्ष्य पूरा गर्नु उहाँको मनसपटलमा बारम्बार आइरह्यो । अझ भन्ने हो भने उहाँलाई यात्राभरिका सम्पूर्ण राष्ट्रमा रहेका भरिया, पछि परेका आदिवासीहरू, विभिन्न किसिमका मजदुरवर्गहरूका रहनसहनले उहाँलाई थप क्रान्तिकारी बन्ने उर्जा थपिदियो । फलस्वरूप सन् १९५३ को बोलिभिया देशको यात्रामा निस्कदा त्यहाँ भइरहेको पूँजीवादी सुधारवादी सरकारले टीन खानीलाई राष्ट्रियकरण गर्ने, जमीनहरू आदीवासी किसानहरूलाई वितरण गर्ने प्रथाले उहाँलाई एउटा असल क्रान्तिकारी कै रूपमा खरो उत्रने प्रेरणा मिल्यो । क. चे बोलिभियाको यात्रापछि उहाँ <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='356' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dyWmKjqfoaa6gI5yW-_zmWMe6vC3YQW3SqrfN5hDerWYAubIuCpT4zVjGu9Q5pMJ5cJuucwxGBfOBChYi-Eyg' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe></div><br />आफ्ना सहयात्री रोजेसँग पेरूका ग्वाक्वील क्षेत्रमा रहेका आदिवासीहरूका बस्ती नियाल्दै ग्वाटेमाला पुग्नुभयो जहाँ अर्को क्रान्तिको उदय हुदै थियो र त्यही रहेर उहाँले त्यहीका आर्वेन्ज सरकारलाई सहयोग गर्ने उदेश्य लिनुभयो । तर त्यो अवसरबाट वन्चित हुनुपर्यो त्यहाँको पार्टी सदस्य नभएको कारणले । यसै समयमा अमेरिकी साम्राज्यवादको षडयन्त्रले गर्दा सन् १९५४ मा आर्वेन्ज सरकारलाई सैनिक विद्रोहमार्फत अपदस्त गरियो र चे पनि त्यही संघर्षको मैदानमा होमिन पुगी त्यहाँका सैनिकहरूले ग्वाटेमालामा गरेका प्रतिक्रान्तिकारी हमलाको विरोधमा त्यहाँका जनतालाई सशस्त्र प्रतिरोध गर्नका लागि उत्प्रेरित गर्दै आफै पनि खट्नुभयो तथापि त्यो क्रान्ति सफल हुन सकेन र उहाँ दुई महिनाजति अर्जेन्टिनाको दुतावासमा शरण लिन पुग्नुभयो ।</span></div><div style="background-color: white; box-sizing: inherit; margin-bottom: 40px; overflow-wrap: break-word; text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">यसरी विभिन्न संघर्षमा मुछिदै क. चे आफ्नो मातृभूमि अर्जेन्टिनादेखि ल्याटिन अमेरिकी देशहरू र कंगोलगायत अफ्रिकी देशहरूका सबै क्रान्तिकारीहरूलाई हरेक प्रकारको सहयोग प्रदान गर्दै हिंड्नुभयो । साम्राज्यवाद र सामन्तवादको विरोधमा खरो उत्रदै उहाँले विश्वलाई नै एउटा सन्देश दिनुभएको थियो- “जो कोही पनि क्रान्तिकारीहरू सर्वहरा सेनासँगै सर्वहरा अन्तराष्ट्रियताको विकास गर्नुपर्छ । जुन झण्डामूनि रहेर संघर्ष गरिन्छ, त्यो मुक्त मानवताको पवित्र उदेश्यको प्रतिक हुनुपर्छ । जुन संघर्ष र वलिदान छ त्यो आफ्नो देशको मुक्तिको लागि र विकासको लागि हुनुपर्छ ।” त्यतिमात्रै नभएर साँच्चै उहॉँ सच्चा समाजवादी मान्छेको ज्वलन्त उदाहरण पनि हो- जो व्यक्तिगत स्वार्थभन्दा माथि उठेको, मानवीय संवेदनशीलताले भरिपूर्ण भएको, अन्याय र अत्याचार सहन नसक्ने विद्रोही भाव भएको, हरेक कुराप्रति आलोचक, जागृत र अत्यन्तविवेकशील भएको मान्छे । हो उहाँ अन्तराष्ट्रियवादी हुनुहुन्थ्यो ।</span></div><div style="background-color: white; box-sizing: inherit; margin-bottom: 40px; overflow-wrap: break-word; text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">अर्को महत्वपूर्ण पक्ष भनेको १९५९ को क्रान्ति समापनपछि चेलाई उधोगमन्त्री बनाइयो, राष्ट्रिय बैंकको अध्यक्ष पद दिइयो, कमान्डर बनाइयो, क्यूवाली नागरिकता प्रदान गरियो तथापि चेले नत क्यूवामा ठूलो, अग्लो महल ठडाए नत करोडौं पर्ने गाडी नै जोडेर चढे नत मोजमस्तीमै हराए । विचार गर्दा स्पष्टरूपमा यो देखिन्छ कि कुनै पनि महत्वपूर्ण पद अनि एेस-आरामले लोभ्याएनन् उनलाई । बरू उहाँ मजदुरहरूका रूपमा स्वयंसेवक गर्न जान्थे खानीहरूमा, कारखानाहरूमा । र विदाका दिनहरूमा पनि आराम नगरी मजदुर सरह श्रम गर्न जान्थे कि उनलाई थाहा होस्- कस्तो जीवन बाँच्दारहेछन् र कति कठोर परिश्रम गर्दारहेछन् मजदुरहरू ।<br />चे भन्नु यसो होइन एक होनहार व्यक्ति थिए राष्ट्रका लागि मात्र नभएर अन्तराष्ट्रकै निम्ति । अझ बुझ्दै र गहन तरिकाले अध्ययन गर्दै जाने हो भने उनको जीवनको महानता यसरी देख्न सकिन्छ- उनी जे भन्थे, त्यही गर्थे र जे गर्थे त्यही भन्थे । उनको भनाई र गराइमा यही अडिकता थियो । उनको सिद्धान्त र व्यवहारमा कुनै अन्तरविरोध थिएन । “समाजवाद निर्माण गर्न नयाँ समाजवादी मान्छे पैदा हुनुपर्दछ” र त्यसको पहिलो नमूना नेता आफै हुनुपर्दछ । अझ यसो भन्नुहुन्थ्यो- “संक्रमणकालमा केही समय भौतिक उत्प्रेरणा त चाहिन्छ तर यसैलाई कामको मुख्य प्रेरणा बनाइयो भने समाजवादी मान्छे कहिल्यै तयार हुदैन । खाली पैसालाई मात्र सबथोक ठान्ने स्वार्थी मान्छे पैदा हुन्छ । र उहाँको कठोर धारणा थियो- समाजवाद निर्माण गर्न नियम र साधनबाट समाजवादको निर्माण कदाचित हुदैन । समाजवाद र साम्यवादको निर्माण भनेको खाली सम्पत्तिको उत्पादन र वितरण मात्र होइन यो शिक्षा र चेतनाको पनि सवाल हो जसले उच्च चेतना र उच्च नैतिकता भएको मान्छे पैदा गर्दछ । यही उनको सोच र धारणाले नै उनलाई विश्वमा समाजवाद क्रान्तिका एक अग्रणी पनि मानिन्छ ।</span></div><div style="background-color: white; box-sizing: inherit; margin-bottom: 40px; overflow-wrap: break-word; text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">कुर्सी तानातान र टिक्ने प्रवृतिमा रहेका नेपाली वामपन्थी हाम्रा नेताहरू जसले समाजवाद र साम्यवादका चर्चा गर्छन्, देश परिवर्तनका सवालमा कुरा उठाउछन्, उच्च चेतना र नैतिकताको पक्षमा विशेष तर्क प्रस्तुत गर्छन्- विगतका इतिहासदेखि अध्ययन गर्ने हो भने राणाकालिन शासन प्रणाली त्यसपछि प्रजातन्त्र, पन्च्याती व्यवस्था, बहुदलिय व्यवस्था हुदै ०६२/०६३को जनयुद्ध पछिको लोकतान्त्रिक गणतन्त्रमा रहेका आम हामी नेपाली अनि सिँगो हाम्रो नेपाल यतिबेला “जुन जोगि आए नि कानै चिरा”, “हात्ती आयो हात्ती आयो फुस्स” प्रचलित उखानजस्तै हिजोकै परिवेशमा गुज्रिरहेका छौँ हामी, उसैरी हाम्रो राष्ट्र पनि । हुन त देश हाक्न तम्सेका नेताहरू कुनैले पनि भनेका वा प्रस्तुत गरेका सवाललाई अलिकति पनि व्यवहारमा उतारेको देखिदैन । यिनै कमजोरीले गर्दा सदियौदेखि हामी चेपिएका छौँ, थिचिएका छौँ र हाम्रा आफ्ना सिमानाहरू गुमाइरहेका छौँ । तीनै पछौटेपन, हैकमवादी, सामन्तवादी, मोजमस्तीमा लालस, हामी र हाम्रो राष्ट्रको अस्तित्वमाथि कुरितीका बुट बजार्ने खोक्रो सोच र धारणा भएका नेताहरूले चे ग्वेभारासँग तुलना गर्नुभन्दा पहिला चे को बाटोमा कमसेकम हिँडाउन सक्नुपर्छ आफूलाई । चे ग्वेभाराबाट पाठ सिक्नु जरूरी देखिन्छ हाम्रा नेताहरूले ।*</span></div>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-79646513730542150662021-12-10T21:03:00.006-08:002021-12-10T21:13:39.747-08:00<p><span face="open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif" style="background-color: white; color: #333333; font-size: large;"><b><u>सेयर किन्नुअघि कसरी गर्ने रिसर्च ? यी हुन् महत्वपूर्ण ५ चरणहरु</u></b></span></p><p><span face="open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif" style="background-color: white; color: #333333; font-size: 15px;">काठमाडौं : व्यक्तिगत लगानीकर्ताहरुका लागि सही सेयर छनोट गर्ने कार्य चुनौतीपूर्ण हुने गरेको छ । उचित सेयर छान्नका लागि कहाँबाट अनुसन्धान सुरु गर्ने भन्नेमै अन्योल हुन सक्छ । यद्दपि, आफ्नो पोर्टफोलियो आफैं व्यवस्थापन गर्न चाहनेहरुले भने व्यावसायिक पोर्टफोलियो म्यानेजरहरुले जस्तै अनुसन्धान र विश्लेषण विधिको प्रयोग गर्नुपर्ने हुन्छ । सेयर खरिदका लागि अनुसन्धान कसरी सुरु गर्ने थाहा छैन भने यहाँ प्रस्तुत गरिएका चरणहरु सहयोगी हुन सक्छन् ।</span></p><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><strong style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">१) सेयर विश्लेषणका प्रकारहरु बुझ्ने </strong></div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> सही सेयर छनोटका लागि अनुसन्धानको पहिलो चरण सेयर विश्लेषणका विभिन्न प्रकारहरुबाट सुरु हुन्छ । सेयर विश्लेषण मुख्य गरी ३ किसिमका हुन्छन् :<span><a name='more'></a></span></div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><span><!--more--></span></div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> <em style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">–आधारभूत विश्लेषण</em> : यसमा कम्पनीको आम्दानी, नगद प्रवाह, नाफा, बजार हिस्सा, प्रतिस्पर्धात्मक लाभ लगायत आधारभूत पक्षहरुको अध्ययन र विशलेषण गरिन्छ ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><em style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">–प्राविधिक विश्लेषण</em> : यसमा भने सेयरको भाउ र कारोबारको मात्रासँग सम्बन्धित ऐतिहासिक तथ्यांकलाई आधार बनाएर भविष्यमा मूल्यको दिशा र गति अनुमान लगाउने काम गरिन्छ ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><em style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">–संख्यात्मक वा मात्रात्मक विश्लेषण </em>: यसमा गणितीय मेट्रिक्सहरुको प्रयोग गरी सेयरको विश्लेषण गरिन्छ । प्राइस मुमेन्टम यसको एक उदाहरण हो ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><strong style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">२) आफ्नो जोखिम वहन गर्न सक्ने क्षमता र बजेट निर्धारण गर्ने </strong></div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> सेयर छनोटका लागि अनुसन्धान सुरु गर्नु अघि लगानीकर्ताले आफ्नो जोखिम वहन गर्न सक्ने क्षमता र बजेट निर्धारण गर्नुपर्ने हुन्छ । बजारमा धेरै खाले सेयरहरु हुन्छन् र सैद्धान्तिक रुपमा तपाईंले यतिमात्र लगानी गर्न सक्नुहुन्छ भनेर कुनै सीमा तोकिएको हुँदैन । तसर्थ, कस्तो किसिमको सेयरमा र कतिसम्म लगानी गर्ने भन्ने विषय लगानीकर्ता आफैंले निर्धारण गर्नुपर्छ ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;">उदाहरणका लागि, भ्याल्यू स्टकमा जोखिम कम हुनुका साथै वार्षिकरुपमा प्रतिफल पाइने हुन्छ । तर, ग्रोथ स्टकमा जस्तो पुँजीगत लाभ प्राप्त नहुन सक्छ । ग्रोथ स्टकमा भने जोखिम उच्च हुनुका साथै पुँजीगत लाभ पनि बढी हुने सम्भावना रहन्छ । तसर्थ, कतिसम्म जोखिम लिने र कस्तो किसिमको प्रतिफलको आशा गर्ने विषय निर्धारण गर्न आवश्यक हुन्छ ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><strong style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">३) वित्तीय अनुपातहरुलाई ध्यान दिने </strong></div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> कुनै पनि कम्पनी लगानीका लागि सही छ कि कैन भन्ने थाहा पाउनका लागि विभिन्न वित्तीय अनुपातहरु छन् । कुनै कुनै अनुपातहरु अन्य भन्दा केही बढी नै महत्वपूर्ण हुने गरेका छन् । सेयरको अनुसन्धान गर्दा अलि बढी नै ध्यान दिनुपर्ने वित्तीय अनुपातहरुमा पीइ रेसियो, प्राइस टु बुक रेसियो, नेट प्रोफिट मार्जिन, रिटर्न अन इक्विटी, रिटर्न अन एसेट्स र फ्रि क्यास फ्लो पर्दछन् । यद्दपि, कुन अनुपातलाई बढी ध्यान दिने भन्ने विषय आफूले रोज्ने लगानी तरिकामा पनि भर पर्दछ ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><br style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;" />उदाहरणका लागि, लगानीका दुई प्रचलित तरिकामा भ्याल्यू र ग्रोथ इन्भेष्टिङलाई लिन सकिन्छ । भ्याल्यू इन्भेष्टमेन्टमा सामान्यतयः प्राइस टु बुक रेसियो, प्राइस टु अर्निङ (पीई) रेसियो लगायतलाई ध्यान दिइन्छ । यी अनुपातहरु जति कम भयो त्यति नै राम्रो मानिन्छ । ग्रोथ इन्भेष्टरले भने विशेषगरी कम्पनीको आम्दानी, नाफा वा कमाईलाई ध्यान दिने गर्छन् ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><strong style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">४) अनुसन्धान सुरु गर्न आवश्यक डाटा संकलन गर्ने</strong></div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> कस्तो कम्पनीको विश्लेषण गर्ने थाहा पाइसकेपछि अनुसन्धानलाई थप गहिराइमा लैजानुपर्ने हुन्छ । अनुसन्धानका लागि आवश्यक तथ्यांक संकलन गर्न विभिन्न कागजात तथा प्रतिवेदनहरुका साथै अन्य उपकरणहरुको मद्दत लिन सकिन्छ । कम्पनीहरुको नाफा–नोक्सान हिसाब, वार्षिक वित्तीय प्रतिवेदन, सार्वजनिक सूचना, अनलाइन रिसर्च प्लेटफर्म, इन्डस्ट्री ट्रेन्डलगायतका पक्षबाट आवश्यक डाटा उपलब्ध हुन सक्छन् ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><br style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;" />डाटाका लागि अर्को महत्वपूर्ण माध्यम भनेको ‘स्टक स्क्रिनर’ पनि हो । विभिन्न वेबसाइटहरुले स्टक स्क्रिनर सेवा दिएका हुन्छन् । यसबाट प्रोफिट मार्जिन, मूल्य आम्दानी अनुपात लगायत मेट्रिक्सहरुका आधारमा कम्पनी छान्न सकिन्छ । नेपाल पैसा लगायतका सेयर बजारसँग सम्बन्धित अनलाइन सञ्चार माध्यमहरुले आफ्नो वेबसाइटमै वार्षिक तथा त्रैमासिक वित्तीय विवरणहरु पनि उपलब्ध गराएका हुन्छन् । </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> </div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><strong style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;">५) आफ्नो पोर्टफोलियोमा फिट हुने स्टकहरु छान्ने </strong></div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"> लगानीकर्ताहरुले अनुसन्धानबाट आफ्नो लगानी लक्ष्यसँग मिल्ने स्टकहरुको छनोट गर्नु उचित हुन्छ । उदाहरणका लागि, आफूलाई भ्याल्यू इन्भेष्टमेन्टमा रुचि छ या ग्रोथ इन्भेष्टमेन्टमा ? जोखिम वहन गर्न सक्ने क्षमता र लगानीका लागि बजेट कति छ ? यी प्रश्नहरुलाई ध्यानमा राख्नुपर्छ ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><br style="box-sizing: border-box; transition: all 0.33s ease 0s;" />यी प्रश्नहरुको उत्तर पहिचान गरेपछि मात्र लगानी रणनीति बनाउन सकिन्छ । आफूले प्रयोग गर्ने वित्तीय अनुपातले पनि भ्याल्यू वा ग्रोथ इनभेष्टमेन्ट कतातिर ढल्किएको छ भन्ने संकेत गर्छ । जसलाई तेस्रो बुँदामै चर्चा गरिसकिएको छ । त्यसपछि, कम्पनीको आधारभूत पक्षहरुलाई विश्लेषण गरी सही सेयर छनोट गर्न सकिन्छ ।</div><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><br /></div><div style="box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: open_sansregular, Tahoma, Geneva, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 1.8; transition: all 0.33s ease 0s;"><i style="background-color: #04ff00;"><b>Source: www.nepalipaisa.com</b></i></div>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-88003224033866942122021-08-25T19:00:00.005-07:002021-12-10T21:14:29.503-08:00<p><span face=""Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif" style="background-color: white; color: #333333; font-size: large; text-align: justify;"><b><u>लगानीकाे नयाँ तरिका सिकाउने 'रिच ड्याड्स गाइड टु इन्भेष्टिङ्ग' काे पुस्तक सारंश</u></b></span></p><p><span face=""Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif" style="background-color: white; color: #333333; font-size: 18px; text-align: justify;">हरेक साता लगानी र अर्थ सम्बन्धि पुस्तककाे सारंश प्रस्तुत गर्ने क्रममा गत सातादेखि हामीले राेबर्ट किओसाकीद्वारा लिखित पुस्तक 'रिच ड्याड्स गाइड टु इन्भेष्टिङ्ग' काे सारंश प्रस्तुत गर्दै आएका छाैँ। यस साता साे पुस्तककाे सारंशकाे दाेस्राे भाग प्रस्तुत गर्दैछाैँ।</span></p><span face=""Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif" style="background-color: white; color: #333333; font-size: 14px;"></span><span class="clearfix" face=""Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-size: 14px; margin: 0px; padding: 0px;"></span><span face=""Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif" style="background-color: white; color: #333333; font-size: 14px;"></span><div class="media-body" style="box-sizing: border-box; display: inline; margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px; vertical-align: top; width: 10000px; zoom: 1;"><div class="media-content" id="ctl00_ContentPlaceHolder1_newsDetail" style="box-sizing: border-box; margin: 6px 0px 0px; padding: 0px;"><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: 700; margin: 0px; padding: 0px;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">धनी बन्ने दिशामा पहिलो कदम धनीको मानसिकता अपनाउनु हो।</span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">‘शिक्षित हुनु, मेहेनत गर्नु, पैसा बचाउनु। त्यसपछि सबै सही हुन्छ।’ सुन्नु भएको छ? यस वाक्यले मध्यम वर्गियको वित्तीय सुरक्षाप्रतिको अवधारणालाई प्रष्ट्याउँछ र त्यति मात्र होइन, तपाईको अभिभावकले तपाईलाई त्यस्तै केही सिकाउनु भएको होला।<span></span></span></p><a name='more'></a><p></p><p></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;"></span></p><div class="news-inner-ads" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px; padding: 0px;"><span style="font-size: 18px;">तर यहाँ अर्को कुरा पनि छः सो सुझावले तपाईलाई कहिले पनि धनी बनाउन सक्दैन। र तपाई ९० प्रतिशत भित्र पर्नुहुन्छ जोसँग केबल १० प्रतिशत सम्पत्ती छ।</span></div><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">त्यसो भए धनी अवधारणाले कसरी वित्तीय मुनाफा दिन्छ त? उनीहरु रिटायरमेन्टसम्म एउटै मात्र काम गर्दैनन्, त्यसको सट्टा, उनीहरु व्यवसाय खरिद गर्छन् र लगानी गर्छन्।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">किन त्यस्तो? नयाँहरुका लागि यूएस कर प्रणाली तय गरिएको छ किनभने कर्मचारीहरुसँग लगानीका लागि कम पैसा हुन्छ।</span><img alt="" class="img-right" height="394" src="https://images.merolagani.com/Uploads/Repository/637649046919967140.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; float: right; height: auto; margin: 0px 0px 0px 10px; max-width: 100%; padding: 0px; vertical-align: middle;" width="264" /></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">उदाहरणको लागि, मानौँ तपाई आफ्नो तलबबाट १००० डलर बचाउन चाहनुहुन्छ। त्यसको लागि पहिला तपाईले कर तिर्नु पर्ने हुन्छ, त्यसैले त्यो १००० डलर बचाउनको लागि तपाईले मानौँ १३०० डलर कमाउनु पर्ने हुन्छ। मुद्रास्फितिले हरेक वर्ष तपाईको बचत घटाउँछ र तपाईले आफुले कमाएको पैसामा कर तिर्नुपर्ने हुन्छ। सुन्दा यो कुनै रिसिपी जस्तो लागेन?</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">अर्कोतर्फ, व्यवसाय धनीहरुसँग लगानीका लागि धेरै पैसा हुन्छ किनभने त्यो उनीहरुको करभन्दा अघिको पैसाबाट आउँछ। कर्मचारीहरुले करपछिको आम्दानीबाट बचाउनु पर्छ भने व्यवसाय धनीहरु पहिला सम्पत्ती खरिद गर्छन् र पछि कर तिर्छन्।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">त्यसैगरी, कर्मचारीहरुसँग पैसा आर्जन हुने सम्पत्तीमा लगानी गर्नका लागि कम पैसा हुन्छ। यो निष्पक्ष सुनिदैन, तर यो काम गर्ने प्रणाली हो, जसले कर्मचारीलाई धनी बन्न गाह्रो बनाउँछ किनभने उनीहरु सरकारलाई नै धेरै पैसा बुझाउछ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">र धनीहरुका लागि व्यवसाय स्वामित्व र लगानी किन राम्रो भन्ने अर्को कारण छः लगानीकर्ताहरुले प्रायः कर्मचारीहरुभन्दा कम जोखिमको सामना गर्नुपर्दछ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">धेरै जसो मानिसहरु सुरक्षाका लागि जागिर, बचत र पेन्सनमा निर्भर हुन्छन्। तर, जीवनका लागि स्थिर जागिरको अवधारणा अहिलेको जागिर मार्केटमा लागु हुँदैन। कर्मचारहरु जुनसुकै समयमा पनि फायर गरिन सक्छन्। धेरै कर्मचारीहरुलाई निकालेपछि कम्पनीको शेयर मूल्य के हुन्छ? अक्सर, त्यो माथि जान्छ। त्यसैले टेबलको लगानीकर्ता साइडमा रहनु कर्मचारीको साइडमा रहनुभन्दा कम जोखिमपूर्ण छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: 700; margin: 0px; padding: 0px;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">वित्तीय साक्षरताले धनी बन्ने ताला खोल्छ।</span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">के तपाई सम्पत्ती र दायित्व बीच फरक छुट्याउन सक्नुहुन्छ। अथवा कम्पनीको प्राइस टु इक्विटी र डेब्ट टु इक्विटी रेशियोहरु गणना गर्न सक्नुहुन्छ?</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">धेरै मानिसहरु लगानी गर्न हिच्किचाउँछन् किनभने त्यसको शब्दावलीहरु विदेशी भाषा जस्तै सुनिन्छन्। यदि तपाई त्यो १० प्रतिशतभित्र पर्न चाहनुहुन्छ भने, अब वित्तीय शिक्षामा लगानी गर्ने समय आएको छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">सर्वप्रथम सम्पत्ती र दायित्व बीचको भिन्नता बुझ्नु महत्वपूर्ण छ। धनी व्यक्तिहरु यी दुईमा कहिल्यै अलमलिदैनन् तर अरुहरु सँधै अलमलिने गर्छन्। र त्यही एउटा कारण हो जसले धनी व्यक्तिहरुलाई वित्तीय निर्णय लिन सहयोग गर्छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">एउटा उदाहरण लिऔँ। तपाईहरुले घरधनीहरुले ‘मेरो घर ठूलो सम्पत्ती हो’ भन्ने सुन्नु भएको होला। अर्थपूर्ण लाग्दछ, होइन? तर, यो सँधै सत्य हुँदैन। केही कुरा त्यतिखेर सम्पत्ती हुन्छ जब त्यसले सकारात्मक क्यासफ्लो हुन्छ, अर्थात जब पैसा भित्र्याउँछ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">मानौँ तपाईको घरको मूल्य २ लाख छ जसमा १ लाख ५० हजार ऋण छ। पैसा कता जान्छ? भित्रिँदैन तर बाहिरिन्छ, तपाईको ऋण, शुल्क, बीमा र त्यस्तै कुराहरुमा। अवश्यपनि, एकदिन तपाईले सानो नाफामा त्यसलाई बेच्नुहुन्छ, तर तपाईसँग कुनै ग्यारेन्टी हुँदैन, त्यसले वास्तवमा यो दायित्व हो।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">सम्पत्ती र दायित्वबीचको फरक बुझ्नु पहिलो ठूलो कदम हो। तर धनीहरुको लगानीमा सफलतापूर्वक लगानी गर्न अर्थात रियल स्टेट अथवा व्यवसाय खरिद गर्न, तपाईसँग वित्तीय शब्दावलीहरुको राम्रो ज्ञान हुनुपर्दछ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">मानौँ तपाई बढ्दो प्राविधिक व्यवसायको शेयर खरिद गर्न चाहनुहुन्छ र तपाई त्यो राम्रो डिल हो वा होइन भन्ने थाहा पाउन चाहनुहुन्छ भने कसरी पत्ता लगाउनु हुन्छ? शेयर मूल्यले केही कुरा भन्छ, त्यसैले साँच्चिकै भ्यालु बुझ्न, तपाईले डेब्ट इक्विटी रेशियो, रिटर्न अन इक्विटी, क्यास अन क्यास रिटर्न र फाइनान्सियल लिभरेज जस्ता गणना र विश्लेषण गर्नुपर्छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">र यदि तपाईलाई ऋणले बनेको घर सम्पत्ती होइन, दायित्व हो भन्ने थाहा छैन भने धनीहरुको लगानी एकदमै जोखिमपूर्ण छ भन्ने सोच्नुमा कुनै आश्चर्यको विषय होइन। तपाईले बुझ्नु भएन भने सबै कुरा जोखिमपूर्ण लाग्न सक्छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px;">त्यसैले, वित्तीय शिक्षा विकास गर्न समय व्यतित गर्नुहोस्, यो तपाईको हालसम्मकै उत्कृष्ट लगानी हुन सक्छ। </span></p><p style="box-sizing: border-box; margin: 0px 0px 10px; padding: 0px; text-align: justify;"><i style="background-color: #04ff00;"><span face=""Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 18px;">Source: www.</span><span style="font-size: 18px; text-align: left;"><span face="Helvetica Neue, Helvetica, Arial, sans-serif" style="color: #333333;">merolagani.com</span></span></i></p></div></div>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-100828024557291122021-07-26T20:55:00.009-07:002021-12-10T21:15:38.055-08:00<p> <u style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: large; font-weight: bolder;">सेयरबजारमा नाफा कमाउन कस्ता कम्पनी छनोट गर्ने ?</span></u></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: right;"><u style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 24px;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;"><span style="box-sizing: border-box; color: green;"><u style="box-sizing: border-box; color: red; font-size: 18px; font-weight: 500;"><em style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">-आर के श्रेष्ठ (R.K Shrestha)</span></em></u></span></span></span></u></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;"><span style="box-sizing: border-box; color: green;">सेयरका प्रकार</span></span></span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">सर्वसाधारण व्यक्तिहरूले आफ्नो व्यापार व्यवसाय बाहेक आफूसँग भएको पैसा सेयर बजारमा लगानी गरेर पनि नाफा कमाउन सक्छन्। सेयर बजारमा लगानी गर्नको लागि लगानीकर्तालाई दुईवटा विकल्पहरू छन्, ति हुन प्राथमिक निष्काशनमा लगानी गर्ने वा दोस्रो बजार मार्फत लगानी गर्ने ? </span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">पब्लिक कम्पनीहरुले आफ्नो कुल पूँजीको केही हिस्सा सर्वसाधारण जनताकोलागि छुट्याएको हुन्छन।त्यस्ता पब्लिक कम्पनीहरु सञ्चालनमा आएपछि धितोपत्र बोर्डको स्वीकृति लिई त्यस किसिमका कम्पनी हरुले सर्वसाधारण जनताहरुलाई त्यस कम्पनीको सेयर किन्नको लागि आह्वान गर्दछ। यसरी निष्काशन गरिएको सेयरलाई प्राथमिक निष्काशन वा आईपीओ(IPO) भनिन्छ। यसरी निष्कासन गरिएको सेयर किन्नको लागि सर्वसाधारण जनताहरुले आवेदन दिनुपर्छ। आवेदन संख्याको आधारमा उक्त कम्पनीले सर्वसाधारण जनताहरुलाई शेयर बाँडफाड गर्दछ। यसरी सर्वसाधारण जनता हरुले पब्लिक कम्पनीहरूको शेयरमा लगानी गर्न सक्दछ। यस्ता सेयर लाइ प्राथमिक निष्काशन भानिन्छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">यसरी प्राथमिक निष्कासन मार्फत बिक्री भएका सेयरहरु नेप्से(Nepal Stock Exchange) मा सुचिकृत भैसकेपछि अन्य व्यक्तिहरुलाई बेच्न मिल्छ। त्यस्ता शेयरहरु किनवेच गर्नकोलागि नेप्सेले ब्रोकर हरु नियुक्त गरेको हुन्छन्। ती ब्रोकर हरु मार्फत गरिने कारोबारलाई सेकण्डरी सेयर (secondary share) भनिन्छ र मार्केट लाइ सेकण्डरी मार्केट भानिन्छ। यसको अलावा Mutual Fund मार्फत पनि सेयरबजारमा लगानी गर्न सकिन्छ<span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">।</span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">लगानीकर्ताले</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">कस्ता</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">खालका</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">कम्पनी </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">छनोट</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">गर्नुपर्छ?</span></span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">लगानीकर्ताले कम्पनी छनोट गर्दा यसको आधारभूत पक्ष तथा प्राविधिक पक्ष अध्ययन गर्नुपर्छ।आधारभूत पक्ष भन्नाले कुनै कम्पनीको वित्तीय अवस्था को बारेमा अध्ययन गर्नु हो। नेप्सेमा सुचिकृत प्रत्येक कम्पनीले प्रत्येक ३ /३ महिनामा नाफा नोक्सान सहितको आफ्नो वित्तीय अवस्था झल्कने वित्तीय विवरण प्रकाशन गर्दछ। उक्त वित्तीय विवरण लाई अध्ययन गरी कम्पनीको वित्तीय अवस्थाको बारेमा जानकारी लिनुलाई आधारभूत पक्ष भनिन्छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">कुनैपनि कम्पनीको प्राविधिक पक्ष भन्नाले उक्त कम्पनीको दोस्रो बजारमा कस्तो किसिमको माग र आपूर्ति छ, यसको साथै उक्त कम्पनीको बजार मूल्य घट्ने बढ्ने क्रम कस्तो रुपमा रहेको छ भन्ने कुराको अध्यन हो। यसले कम्पनीको मार्केट ट्रेन्डलाइ अध्ययन गर्छ। <em style="box-sizing: border-box;">यस लेखमा हामी विशेषगरी आधारभूत पक्ष को बारेमा छलफल गर्दछौ। </em></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">हामीले</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">लगानी</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">गर्ने</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">कम्पनी</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">छनौट</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">गर्दा</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">कुन</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">कुराहरु</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अध्ययन</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">गर्नुपर्छ?</span></span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"> <u style="box-sizing: border-box; color: green;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 20px;"><em style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">प्रति सेयर आम्दानी(EPS)</span></em></span></u></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">कम्पनीले कमाएको कुल नाफालाई उक्त कम्पनीको जम्मा सेयरले भाग गर्दा आउने रकमलाई प्रतिशेयर आम्दानी भनिन्छ। जस्तै कुनै कम्पनीको कुल पूँजी रु ८ अरब छ र उक्त कम्पनीले एक वर्षमा रु २ अरब कमाएको छ भने उक्त कम्पनीको प्रति शेयर आम्दानी रु २५ हुन्छ। यहाँ कुल पूँजी ८ अरबलाई प्रतिशेयर रु १०० को दरले जम्मा ८ करोड कित्तामा विभाजन गरिएको हुन्छ। यहाँ नाफा रु दुई अर्ब लाई ८ करोडले भाग गर्दा रु २५ आउँछ। प्रतिशेयर आम्दानीले उक्त कम्पनीमा रु १०० लगानी गर्दा कति नाफा दिन्छ भन्ने कुरा देखाउँछ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">यहाँ उक्त बैंकमा रु १०० लगानी गर्दा प्रतिवर्ष रु २५ नाफा दिन्छ भन्ने अर्थ लाग्छ। तर हामीले के बुझ्नुपर्छ भने उक्त कम्पनीको फेस भ्यालु १०० भएतापनि दोस्रो बजारमा उक्त कम्पनीको किनवेच प्रतिशेयर रु १०० भन्दा बढीमा कारोबार भइराखेको हुन्छ। जस्तै २०७७ साल भाद्र ४ गते नबिल बैंक को प्रतिसेयर रु ८१७ मा कारोवार भैरहेको थियो जबकि यसको फेस भ्यालु रु १०० मात्र हो।सामान्यतया प्रति शेयर आम्दानी रु १५ भन्दा बढी भएको कम्पनी राम्रो मानिन्छ। चौथो त्रैमासिक विवरण अनुसार नेपालमा दोस्रो बजारमा कारोबार भएका वाणिज्य बैंकहरुमध्ये नबिल बैंक (३५.३२ ), एनआईसी एशिया (३२ ), कृषि विकास बैंक (३२) एभरेस्ट बैंक (२९.३०), हिमालयन बैंक (२७.१३) ,स्टाण्डर्ड चार्टर्ड बैंक</span><span style="box-sizing: border-box;"> (२४) , नेपाल बैंक लिमिटेड (२२),सिद्धार्थ बैंक (२१.३८ ) , सानिमा बैंक (१९.३५),ग्लोबल आइएमइ बैंक (१८.६७),नेपाल इन्भेष्टमेन्ट बैंक (१८.०५), बैंक अफ काठमाण्डौ (१७.२६), नेपाल एसबीआइ बैंक (१७) एन एम बि बैंक (१६.७३),प्राइम कमर्सिअल बैंक (१६.३९), सनराइज बैंक (१५.५३), लक्ष्मी बैंक (१५.१३) र नेपाल बंगलादेश बैंक (१५) जस्ता बैंकहरुको प्रतिसेयर आम्दानी रु १५ भन्दा बढी छ। </span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; color: green;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 20px;"><u style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">प्रतिसेयर</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">खुद</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">मूल्य</span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">(Networth वा Book Value)</span></u></span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">कम्पनीहरुले आफूले कमाएको सम्पुर्ण नाफा सेयरधनीहरुलाई बाँड्न मिल्दैन। कमाएको नाफामध्ये केही रकम कम्पनीमा रिजर्भ स्वरुप राखिन्छ। यसरी प्रत्येक वर्ष नाफा बाट केही रकम रिजर्भमा जम्मा गर्दै जाँदा कुल रिजर्भ पनि बढ्छ। कम्पनीको कुल पूँजिमा कुल रिजर्भ जोड्दा जति रकम आउँछ त्यसलाई कुल शेयर संख्याले भाग गर्दा आउने रकमलाई प्रतिशेयर खुद मूल्य भनिन्छ। प्रति शेयर खुद मूल्य रु १५० भन्दा बढी भएको कम्पनी राम्रो मानिन्छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">चौथो त्रैमासिक विवरण अनुसार नेपालमा दोस्रो बजारमा कारोबार भएका बाणिज्य बैंकहरू मध्य नेपाल बैंक लिमिटेड (२६७), नबिल बैंक (२५५ ),कृषि विकास बैंक (२४०), एभरेस्ट बैंक (२१८), नेपाल इन्भेष्टमेन्ट बैंक (१९२), <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">स्टाण्डर्ड चार्टर्ड बैंक</span> (१८८), हिमालयन बैंक (१८७), एनआईसी एशिया (१७७ ), बैंक अफ काठमाण्डौ (१६७), नेपाल एसबीआइ बैंक (१६४), सिद्धार्थ बैंक (१६३) ,ग्लोबल आइएमइ बैंक (१५३), प्रभु बैंक (१५१), सनराइज बैंक (१५०) र नेपाल बंगलादेश बैंक (१५०) जस्ता बैंकहरुको प्रतिसेयर खुद मूल्य रु १५० भन्दा बढि रहेको छ। </span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; color: green;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 20px;"><u style="box-sizing: border-box;"><em style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">पीइ</span> <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">रेसियो (Price to Earning Ratio)</span></em></u></span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">दोस्रो बजारमा कायम भएको शेयरको मूल्यलाई उक्त शेयरको प्रतिशेयर आम्दानीले भाग गर्दा निस्केको अनुपात लाइ पीइ रेसियो भनिन्छ। जस्तै: नबिल बैंकको२०७७ साल भदौ ४ गते दोस्रो बजारमा शेयरको मूल्य रु ८१७ हुँदा यस मूल्यलाई उक्त बैंकको प्रतिशेयर आम्दानी ले भाग गर्दा उक्त बैंकको पीइ रेसियो २३.१३ हुन आउँछ। कुनैपनि कम्पनीको PE Ratio ले रु १ (एक) कमाउनको लागि कति लगानी गर्नुपर्छ भन्ने देखाउँछ। जस्तै यहाँ नबिल बैंक को PE Ratio २३.१३ ले के देखाउँछ भने उक्त कम्पनीमा रु एक रुपैया कमाउन रु २३.१३ लगानी गर्नु पर्छ। साधारणतया PE Ratio कम भएको कम्पनी राम्रो मानिन्छ। पीइ रेसियो १५ देखि २० सम्म भएको कम्पनी लगानी गर्न उपयुक्त कम्पनी मानिन्छ। </span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">२०७७ साल भदौ ४ गते दोस्रो बजार मूल्यको आधारमा नेपालमा दोस्रो बजारमा सूचीकृत वाणिज्य बैंकहरुमध्ये नेपाल बैंक लिमिटेड (१२.७७), नेपाल बंगलादेश बैंक (१२.८६), कृषि विकास बैंक(१२.८७), बैंक अफ काठमाण्डौ (१२.९७), ग्लोबल आइएमइ बैंक (१३.४४), सिद्धार्थ बैंक (१३.७५), कुमारी बैंक (१४.४४), सनराइज बैंक (१४.४८), सिटिजन बैंक (१४.९३), लक्ष्मी बैंक (१५), माछापुच्छ्रे वैंक(१५.०६), नेपाल क्रेडिट एंड कमर्स बैंक (१५.७१), सेन्चुरी बैंक (१५.९७), प्रभु बैंक (१६), ,प्राइम कमर्सिअल बैंक (१६.६०), एनआईसी एशिया (१७.५), सानिमा बैंक (१७.०५) र मेगा बैंक (१८.६६) जस्ता बैंकको पीइ रेसियो २० भन्दा कम छ। उक्त दिनको बजार मूल्यलाई आधार मान्ने हो भने <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">स्टाण्डर्ड चार्टर्ड बैंक</span> (२६), सिभिल बैंक (२५.०४), एन एम बि बैंक (२४.५०)), एभरेस्ट बैंक (२४.२३ ), नेपाल इन्भेष्टमेन्ट बैंक (२३.२१), नबिल बैंक (२३.१३), नेपाल एसबीआइ बैंक (२३), र हिमालयन बैंक (२०.२७) जस्ता बैंक हरुको पीइ रेसियो २० भन्दा बढी छ। यसको मतलब उक्त कम्पनीहरु दोश्रो बजारका महङ्गा कम्पनीहरु हुन्। </span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box; font-size: 20px;"><span style="box-sizing: border-box; color: darkgreen;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;"><em style="box-sizing: border-box;"><u style="box-sizing: border-box;">P/ B </u></em></span><em style="box-sizing: border-box;"><u style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">रेसियो</span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">( </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">Price to Book Value Ratio)</span></u></em></span></span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">कुनै कम्पनीको बजार मूल्यलाई उक्त कम्पनीको प्रतिसेयर खुदमूल्यले भाग गर्दा आउने संख्या नै P/B Ratio हो। जस्तै नबिल बैंकको बजार मुल्य Rs. ८१७ र उक्त कम्पनीको प्रतिशसेयर खुद मूल्य रु २५५ छ भने उक्त कम्पनीको P/B रेसियो ३.२० हुन्छ। यसको मतलब लगानीकर्ताहरु उक्त कम्पनीको प्रतिशेयर खुद मूल्यभन्दा ३.२ गुणा मूल्य तिरेर शेयर खरीद गर्न तयार छन् भन्ने बुझिन्छ।कम P/B Ratio भएको कम्पनी लगानीको दृष्टिकोण बाट उपयुक्त कम्पनी मानिन्छ। साधारणतया P/B Ratio २ भन्दा कम भएको कम्पनी लगानी गर्न उपयुक्त कम्पनी मानिन्छ। नेपालमा दोस्रो बजारमा सूचीकृत वाणिज्य बैंकहरुमध्ये नेपाल बैंक लिमिटेड (१.०५), सिभिल बैंक (१.१४), नेपाल बंगलादेश बैंक (१.२५), सिटिजन बैंक (१.३१),बैंक अफ काठमाण्डौ (१.३४), कुमारी बैंक (१.३५), एनसीसी बैंक (१.३५), सेन्चुरी बैंक (१.३६) प्रभु बैंक (१.४७), सनराइज बैंक (१.५), लक्ष्मी बैंक (१.५९), मेगा बैंक (१.६१), माछापुच्छ्रे बैंक (१.६३), ग्लोबल आइएमइ बैंक (१.६४), कृषि विकास बैंक(१.७१), सिदार्थ बैंक (१.८०), प्राइम कमर्सियल बैंक (१.८६) जस्ता बैङ्कहरूका P/B Ratio २ (दुइ ) भन्दा कम रहेका छन्। यसको मतलब ती बैंकहरूको बजार मुल्य सस्तो छ। <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">स्टाण्डर्ड चार्टर्ड बैंक</span>(३.३९), एभरेस्ट बैंक (३.२५), नबिल बैंक (३.२०), एनआईसी एशिया(३.१६), हिमालयन बैंक (२.९४), एनएमबी (२.७६), नेपाल एसबीआई बैंक(२.४३ ), सानिमा बैंक (२.२९ ) र नेपाल इन्भेष्टमेन्ट बैंक (२.१८) जस्ता बैंक हरुको P/B Ratio २(दुई) भन्दा बढी रहेको छ। यसको मतलब यी बैंकहरूको दोस्रो बजार शेयर मूल्य बढी भएको बुझिन्छ। </span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">लगानीकर्ताले सेयर बजारमा लगानी गर्दा कम्पनीहरुले त्रैमासिक रुपमा निकालिएको वित्तीय विवरणमा दिएका सुचकहरु लाई विश्लेषण गरी माथि उल्लेखित सूचकाङ्कहरू निकालेर उक्त सुचकहरु को विश्लेषण गरी दीर्घकालिन रुपमा लगानी गरेमा सेयर बजार बाट राम्रै आम्दानी गर्न सकिन्छ। आफ्नो नियमित ब्यापार ब्यवसाय तथा जागिर समयलाई असर नगरिकन बिहान-बेलुका विभिन्न कम्पनीहरूको वित्तीय विवरण तथा अन्य सूचनाहरु को जानकारी लिई सेयरबजारमा लगानी गर्न सक्ने भएका कारणले गर्दा सेयरबजारमा लगानीकर्ताको भविष्य उज्ज्वल छ।</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;"><span style="box-sizing: border-box;">हामीले माथिको विश्लेषणबाट पनि के कुरा बुझी सक्यौं भने अधिकांश वाणिज्य बैंकहरूको दोस्रो बजारमा शेयर मूल्य कम रहेको छ। यसको साथै अन्य क्षेत्रका कम्पनीहरु जस्तै विकास बैंक, फाइनान्स, माइक्रो फाइनान्स, बिमा कम्पनी, हाइड्रो पावर कम्पनी, होटलहरू र अन्य क्षेत्रका कम्पनीहरु पनि लगानीको लागि उपयुक्त कम्पनी हुनसक्छन। </span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #212529; font-family: "ek mukta", sans-serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1rem; margin-top: 17.375px; text-align: justify;">source: www.gothalokhabar.com</p>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-5056965981591603562021-06-24T18:28:00.002-07:002021-06-24T18:30:09.288-07:00<p> <span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;">जीवन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;">विकास</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;">लघुवित्तको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;">IPO</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;">शुक्रबारबाट</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;">खुला</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #ff9500; font-size: 24pt;"> :</span></p>
<span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt; text-align: justify;"><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: 10pt;">जीवन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">विकास</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लघुवित्तले</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">शुक्रबार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">आज २०७८/०३/११ गतेदेखि</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">IPO </span><span style="font-size: 10pt;">निष्कासन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">गर्दैछ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">यसले</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१९</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">करोड</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">७७</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लाख</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">३०</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">हजार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">रुपैयाँ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">बराबरको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">IPO </span><span style="font-size: 10pt;">निष्कासन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">गर्न</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लागेको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">हो</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">यस आधारमा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">जीवन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">विकासले</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१००</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">रुपैयाँ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">दरको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१९</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लाख</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">७७</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">हजार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">३००</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कित्ता</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">IPO</span><span style="font-family: "Times New Roman", serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">बिक्री</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">गर्नेछ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">यसमध्ये</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">०</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;">.</span><span style="font-size: 10pt;">५</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;">% </span><span style="font-size: 10pt;">अर्थात</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">३०</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">हजार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">४२०</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कित्ता</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कर्मचारी</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">र</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">५</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;">% </span><span style="font-size: 10pt;">अर्थात</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">९८</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">हजार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">८६५</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कित्ता</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">म्युचुअल</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">फन्डको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लागि</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">छुट्याइएको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">छ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">बाँकी</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१८</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लाख</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">४८</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">हजार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१५</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कित्ताका</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लागि</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">सर्वसाधारणले</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;">
</span><span style="font-size: 10pt;">आवेदन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">दिन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">सक्नेछन्</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">IPO </span><span style="font-size: 10pt;">मा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">न्यूनतम</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१०</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कित्तादेखि</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">हजार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कित्ताका</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लागि</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">आवेदन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">दिन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">सकिनेछ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">यस</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">IPO मा</span><span style="font-family: "Times New Roman", serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">असार</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">१५</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">गतेसम्म</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">आवेदन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">दिन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">सकिन्छ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">लगानि</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">कर्ताहरुले</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">CASBA </span><span style="font-size: 10pt;">को</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">माध्यमबाट</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">आवेदन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">दिन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">सक्ने</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">छन</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">यसमा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">NMB CAPITAL बिक्री</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">प्रबन्धक</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">रहेको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">छ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="font-size: 10pt;"> </span></div></span><p class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;"><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">इक्रा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">नेपालले</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">यस</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">कम्पनिलाई</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> '[</span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">ICRANP-IR] BBB-</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">’
</span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">रेटिङ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">प्रदान</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">गरेको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">छ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">यसले</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">कम्पनी</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">समयमै</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">वित्तीय</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">दायित्व</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">पूरा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">गर्ने</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">सन्दर्भमा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">मध्यम</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">मात्रामा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">सुरक्षित</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">रहेको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">जनाउँछ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">।</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">साथै</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">, </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">यस</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">संस्थामा</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">मध्यम</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">क्रेडिट</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">जोखिम</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">रहेको</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">जनाउँछ</span><span face="Tahoma, sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;"> </span><span face=""Nirmala UI", sans-serif" style="color: #333333; font-size: 10pt;">।</span></p>Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-16352051963202388042017-12-04T04:24:00.001-08:002017-12-21T18:19:30.845-08:00Poem<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
सङ्खघोष गरिरहेछन् इच्छाहरु<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgx61sj-CPWrnCUYDjHTPhTdqqt5ICUQ9JL6rgwQqWof0ODtq2whPtNZvwy7RJCuWQZQ3aIpOOdybDHPUjqRIP_WaRuKZQaz1FZXD7DjBkTSfJbF6dCki7L376IAMOdTqgS_jz4qf2HYFo/s1600/keshar+thulung.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="906" data-original-width="960" height="188" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgx61sj-CPWrnCUYDjHTPhTdqqt5ICUQ9JL6rgwQqWof0ODtq2whPtNZvwy7RJCuWQZQ3aIpOOdybDHPUjqRIP_WaRuKZQaz1FZXD7DjBkTSfJbF6dCki7L376IAMOdTqgS_jz4qf2HYFo/s200/keshar+thulung.jpg" width="200" /></a></div>
<br />
मान्छे<br />
तिमी सक्छौ<span class="text_exposed_show"><br /> जे पनि गर्न सक्छौ<br /> म भित्रको मानवता जुर्मुराउन खोज्दै<br /> सङ्खघोष हरिरहेछन् इच्छाहरु</span><br />
<br />
<div class="text_exposed_show">
आगो निल्न सक्छौ<br />
आगो ओकल्न सक्छौ<br />
धारहरुमा यात्र तयार गर्न सक्छौ<br />
जुध्न सक्छौ जङ्गली जनावरहरुसङ्ग<br />
म देखिरहेको छु तिमीभित्रको "क्षमता"<br />
खुम्चिनु हुदैन, फैलिनु पर्छ व्रम्हाण्डजस्तै<br />
सङ्खघोष हरिरहेछन् इच्छाहरु<br />
<a name='more'></a><br />
यो मन्दिर, गुम्वाहरुमा<br />
यो विशाल भवन, सङ्ग्राहलयहरुमा<br />
सजाइएका अनेकौँ आकृतिहरु/ गजुरहरु<br />
त्यतिकै कुँदिएका होइनन्<br />
यो लण्डन ब्रिज<br />
यो पाम आइल्याण्ड<br />
आफै निर्माण भएका होइनन्<br />
विशाल समुद्रमाथि<br />
यो ग्रेटवाल/वकिङघाम प्यालेस<br />
यो वासिङगटन डि सि<br />
विज्ञहरुका अनगिन्ति यी स्ट्याच्यूहरु<br />
यो एफिल टावर/ताजमहल<br />
यो नारायणहिटी सङ्ग्राहलय/न्यातपोल<br />
पृथ्वीको धरातलमा जादुगरको छडीबाट<br />
उत्पत्ति भएका होइनन्<br />
म देखिरहेको छु, तिमीभित्रको "कला/सीप"<br />
खुम्चिनु हुदैन, फैलिनुपर्छ व्रम्हाण्डजस्तै<br />
सङ्खघोष गरिरहेछन् इच्छाहरु<br />
<br />
महानतम व्यक्तिहरु<br />
त्यतिकै महान भएका होइनन्<br />
त्यतिकै उनीहरुका गुण-गाण गाइएका छैनन<br />
त्यतिकै श्रद्धा, सम्मान गरिएका छैनन्<br />
म देखिरहेको छु तिमीभित्रको "गुण/ छवी" <br />
खुम्चिनु हुदैन, फैलिनुपर्छ व्रम्हाण्डजस्तै <br />
सङ्खघोष गरिरहेछन् इच्छाहरु<br />
<br />
ग्रह-ग्रहमा पुगेर अनुसन्धान गर्ने<br />
अन्तरीक्षको फड्को मार्ने<br />
हिमालहरुका चुचुरो चुम्ने<br />
समुद्रको गहिराइ-गहिराइ चाहर्ने<br />
म देखिरहेको छु तिमीभित्रको "आँट/ साहस"<br />
चराजस्तै उडिरहेका छौ आकाशमा<br />
माछाजस्तै तैरिरहेका छौ महासागरमा<br />
चित्ताहजस्तै तुफानमा दौडिरहेका छौ जमिनमा<br />
म देखिरहेको छु तिमीभित्रको "एक्सपेरिमेन्ट र सफलता"<br />
खुम्चिनु हुदैन, फैलिनुपर्छ, ब्रम्हाण्डजस्तै<br />
सङ्खघोष गरिरहेछन् इच्छाहरु<br />
<br />
मन्त्रमुग्ध छन् दुनियाँ रङ्गमञ्चमा<br />
हेरेर तिम्रो अभिनय<br />
हेरेर तिम्रो नृत्यका स्टेपहरु<br />
सुनेर तिम्रो गला<br />
सुनेर तिम्रो वाचन् शैली<br />
पढेर भावुक छन् पाठकहरु<br />
शालिन तिम्रो शब्दहरुको वेजोड प्रस्तुति<br />
म देखिरहेको छु तिमीभित्रको "प्रतिभा"<br />
खुम्चिनु हुदैन, फैलिनुपर्छ व्रम्हाण्डजस्तै<br />
सङ्खघोष गरिरहेछन् इच्छाहरु ।<br />
<br />
शब्द-अर्थ:- <br />
पाम आइल्याण्ड - दुवाईमा अवस्थित विशाल समुद्रमाथि निर्मित आइल्याण्ड<br />
चित्ताह - जमिनमा सबैभन्दा छिटो दगुर्ने एककिसिमको जनावर (96–120 km/h (60–75 mph जसको दुगुर्ने क्षमता छ ।)</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-60208558065257621012017-04-08T19:10:00.003-07:002017-04-08T19:13:05.911-07:00Welcome Speech by Keshar Thulung (At Shabdalya Nepal) English School-<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
नमस्ते,<br />
यस सभाका सभापतिज्यू,<br />
<br />
हाम्रो आग्रहलाई खुल्ला हृदयले सहर्ष स्वीकार्दै पाल्नुभएका प्रमुख अतिथिज्यू, अन्य अतिथि गणहरु, आदरणीय अभिभावकज्यूहरु, शिक्षक-शिक्षिकाज्यूहरु, विद्धार्थी भाइबहिनीहरू लगायत यहाँ उपस्थित महानुभावहरू-<br />
<br />
सर्वप्रथम त शब्दालय नेपालको आजको यो विशेष "Program" मा यहाँहरू सबैलाई हार्दिक हार्दिक स्वागत गर्न चाहन्छु ।<br />
<br />
अंग्रेजीमा एउटा प्रसिद्ध भनाई छ "Children are our tomorrow, they are our bright future " यही कुरालाई मधेनजर गर्दै शब्दालय नेपालले आयोजना गरेको यो "Program" ले अभिभावक, विद्धार्थी तथा शिक्षक-शिक्षिकाबीच तृकोणात्मक घनिष्ठता प्रदान गर्ने कुरामा मलाई लाग्छ दुईमत नहोला । विश्वास छ यो "Program" ले अझ बढिभन्दा बढि हामी र हाम्रो बिद्धार्थीमा परिवर्तन ल्याउने छ । यही विषयलाई विशेष जोडका साथ प्रस्तुत गर्नु हुनेछ आजका हाम्रा प्रस्तोताहरुले र यो हुनेछ हाम्रो पहिलो चरणको "Program" मा । दोस्रो चरणको "Program" हुनेछ शब्दालय नेपालका बिद्धार्थीहरुका मनोरन्जनात्मक प्रस्तुति जसले हामी सबैलाई मनोरन्जन प्रदान गर्ने छ । रहनुहोस् खुसीका साथ । शब्दालय नेपालले आयोजना गरेको यो विशेष "Program" सफल रहोस साथै धैर्यताका साथ अन्तसम्म हेरी सबैले सहयोग गरी दिनुहुनेछ विनम्र अनुरोधका साथ अन्त्यमा फेरि एकपटक् म र बिद्धालयका तर्फबाट विविध व्यस्तताका बावजुद यो "Program" सफल बनाउनका लागि यहाँ पाल्नुभएका तमाम महानुभावहरुमा हार्दिक स्वागत गर्दै मेरो छोटो मन्तव्य टुँगाउन चाहन्छु । धन्यवाद, नमस्ते ।<br />
<br />
<br />
<div>
<br /></div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-19963815680359649072016-12-21T18:16:00.001-08:002016-12-21T18:17:58.328-08:00Poem<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
बाटो<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2hvp6MUUwlMuhzoA4ENTfZbpEfynCdZPsuo6LAyCii1T_Hpvy0BSq1DmKgW1IGr7ydfhRrlb9KujuVUMslEfre6Eh2DDB0HtRb3Tgv3Ubf0IIPT2J_4u6d68ivonq-s52pUT5R5YC23E/s1600/Keshar+Thulung+244355335.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2hvp6MUUwlMuhzoA4ENTfZbpEfynCdZPsuo6LAyCii1T_Hpvy0BSq1DmKgW1IGr7ydfhRrlb9KujuVUMslEfre6Eh2DDB0HtRb3Tgv3Ubf0IIPT2J_4u6d68ivonq-s52pUT5R5YC23E/s200/Keshar+Thulung+244355335.jpg" width="140" /></a><br />
बाटो<br />
सानो, ठूलो<br />
सबैको लागि जहाँ निरन्तर हिडिरहन्छन्<br />
कहीँ/कतै पुग्न<br />
<br />
होला<br />
कतै नागबेली<br />
कतै साँघुरो/फराकिलो<br />
कतै उकाली/ओराली<br />
कतै सीधा परेको<br />
<a name='more'></a>सबै, आफ्नै गाथा बोकेर<br />
आफ्नै कथा बोकेर<br />
कैयौँ अनुभव, पोखिएका पीडा<br />
सुख-दुःख समेटेर<br />
अविच्छिन्न यात्रा गरिरहन्छन्<br />
सलल बगिरहने खोलाझैँ<br />
सरर सरिरहने समयझैँ<br />
तीनै बाटोहरुमा<br />
<br />
नजीक या टाढा<br />
ठेस लागोस् या नलागोस्<br />
ठाउँमा पुराओस् या नपुराओस्<br />
परिचित हुन् या अपरिचित<br />
हामीलाई बाटोले<br />
स्वागत गरिरहेकै हुन्छ<br />
पर्खिरहेकै हुन्छ<br />
यात्रा जुटाइरहन्छ सधैं<br />
जहिले पनि<br />
नियमित एउटा क्रमझैं <span data-ft="{"tn":"K"}"><span class="UFICommentBody">।</span></span></div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-85876361762275241162016-02-04T01:10:00.003-08:002016-12-21T18:10:09.713-08:00Poem<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
कू' मोदी र नेपाली मनहरू<br />
<br />
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQ7sKS0dHPIxXWQELWwOQOkHt3vIeLbDGYSHzL9g7OyiCqOcsc4KNnx_AsBQlfj4I5r5ld6JJTIhSrEAaVHRCMXRTDY_pdwyGq1ZRMUeTcrHzNHMU4uzcAjZwu64VSzvTojCuge0uOCMQ/s1600/20131019_110337.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQ7sKS0dHPIxXWQELWwOQOkHt3vIeLbDGYSHzL9g7OyiCqOcsc4KNnx_AsBQlfj4I5r5ld6JJTIhSrEAaVHRCMXRTDY_pdwyGq1ZRMUeTcrHzNHMU4uzcAjZwu64VSzvTojCuge0uOCMQ/s200/20131019_110337.jpg" width="150" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b>Keshar Thulung</b></td></tr>
</tbody></table>
उठेर आफ्नै चौघेरामा<br />
खेलेर लज्जासपद खेल<span class="text_exposed_show"><br /> दबाउन खोजीस्<br /> आतँकित तुलाउन षडयन्त्र रचिस्<br /> गरेर नाकाबन्दी सिमानाहरूमा<br /> र पनि मर्माहित छैनन्- कू'मोदी<br /> नेपाली मनहरू </span><br />
<br />
<div class="text_exposed_show">
कानुनको "क" नजान्ने "तँ"<br />
सदभावको अर्थ नबुझ्ने "तँ"<br />
कालो मन भएको <br />
अविवेकी मान्छे "तँ"<br />
अतिक्रमण गर्न खोजीस्<br />
<a name='more'></a><br />
विभेदीकरणको जाल बुनेर<br />
दम्भीत शासन लाद्न खोजीस्<br />
गरेर नाकाबन्दी सिमानाहरूमा<br />
र पनि खण्डित छैनन्- कू'मोदी<br />
नेपाली मनहरू<br />
<br />
हिजो फूटपाथमा हिँड्ने<br />
भिखारीभन्दा कमको थिइनस् "तँ"<br />
हड्डीको स्वाद नचाखेको कुकुर<br />
एक्कासी हड्डी पाँउदा झम्टेजस्तै<br />
हुत्तीहारा, वेश्रमी, ढ्वाँगी "तँ"<br />
एक्कासी सत्तामा पुगिस्<br />
र सत्ताको दुरूपयोग गरिस् <br />
त्यसैले सभ्य मान्छे हुदैहोइनस् "तँ"<br />
<br />
खाएर आफ्नै थाल छेंड्ने "तँ"<br />
थुकेर आफ्नै थुक चाट्ने "तँ"<br />
दुखाउन खोजीस् <br />
शास्ती दिन खोजीस्<br />
टुक्राउन खोजीस्<br />
र पनि विचलित छैनन् एकरत्ति<br />
समायोजीत नेपाली मनहरू<br />
गठबन्धन नेपाली मनहरू<br />
प्रगतिशील नेपाली मनहरू<br />
<br />
जो लम्किरहेछन्/बढिरहेछन् <br />
घुँडा टेकाएर/टेकाउँदै "तँलाई"<br />
एउटा समुज्ज्वल/समुन्नत राष्ट्र खातिर<br />
अदम्य, अडग, अजय, अथक नेपाली मनहरू<br />
अविरल...अविरल... ।</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-36070308876328970432015-11-18T00:48:00.004-08:002015-11-18T00:55:19.402-08:00Poem<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
देशभन्दा...<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjpph-6CW5ISVNxMFZNkYN0v9XQxWuZSo-ih89McIvZY6VMkJ-p6ElIJIdXBA7oq6wFAOphcD_4UijlujpPDFZdjLyOSTbI9Mmy8aNuWkKmXUVbt1Ilj7Z7xllPvl25lJDQjNaFY8yVOc/s1600/keshar+thulung+6.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjpph-6CW5ISVNxMFZNkYN0v9XQxWuZSo-ih89McIvZY6VMkJ-p6ElIJIdXBA7oq6wFAOphcD_4UijlujpPDFZdjLyOSTbI9Mmy8aNuWkKmXUVbt1Ilj7Z7xllPvl25lJDQjNaFY8yVOc/s200/keshar+thulung+6.jpg" width="140" /></a>देश-<br />
अतुल्य आधार हो<span class="text_exposed_show"><br /> अमूल्य प्राण हो<br /> श्रेष्ठम् पहिचान हो<br /> र त-<br /> तिमी छौ</span><br />
म छुहामी छौँ<br />
अजय, अभय परिचय छ-<br />
हामी सबैको<br />
देश नै नरहे-तिमी, म, हामी कहाँ ?<br />
हाम्रो परिचय कहाँ ?<br />
<a name='more'></a><br />
<div class="text_exposed_show">
हो सबथोक हो देश-<br />
देश नै हो सार्वभौम/सर्वेश्वर<br />
देश बनाऊ, सर्वमान्य बन्छौ तिमी<br />
देश भत्काऊ, टुटिन्छौ/नासिन्छौ तिमी<br />
र सर्वोत्तम सत्य हो यो <br />
महाशय.......!<br />
देशभन्दा माथि कोही छैन<br />
देशभन्दा ठूलो कोही हुन्न<br />
कोही हुनै सक्दैन<br />
कदापि ! कदापि !! कदापि !!!</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-58439151333308196212015-11-11T00:17:00.003-08:002015-11-11T00:17:34.060-08:00Muktak<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
विसँगति-विसंवादी कू'नीति लाद्ने तँ साला भारत<br /> नकचरो, ढवाँगी, अविवेकी, विचेष्ट तँ साला भारत<br /> नेपालको प्रगति र हित नचाहने कालो मन भएको<br /> गरेर नाकाबन्दी आफै तल गिरिस् तँ साला भारत ।</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-67949037531003969242015-10-06T21:57:00.003-07:002015-10-06T22:01:29.842-07:00Poem<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: right;">
समाहित मन</div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEe7SGhUahQ-ysDMMxdxwlpX8wQjkvYT-kbxLEsLe_u__KZ3jJKRtU1XQ-nnTMBY1Co7_s1FzrW-ymTJEcAiERsXAt9etywCyZAjn-yDGSjtQGOllWlgp2yZoFIW9MzcvtTmlrg1cWRYY/s1600/keshar%252Bthulung%252B20.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEe7SGhUahQ-ysDMMxdxwlpX8wQjkvYT-kbxLEsLe_u__KZ3jJKRtU1XQ-nnTMBY1Co7_s1FzrW-ymTJEcAiERsXAt9etywCyZAjn-yDGSjtQGOllWlgp2yZoFIW9MzcvtTmlrg1cWRYY/s200/keshar%252Bthulung%252B20.jpg" width="125" /><b></b></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b>Keshar Thulung</b></td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: right;">
<br /></div>
<div style="text-align: right;">
ढल्दै गइरहेको</div>
<div style="text-align: right;">
सुनसान-सुनसान, एकलास</div>
<div style="text-align: right;">
समयभित्र मात्र तिमी र म</div>
<div style="text-align: right;">
<br /></div>
<div class="text_exposed_show" style="text-align: right;">
स्पर्ष गर्छ समय<br />
हाम्रो वतन र अङ्गहरूलाई<br />
कुरिकुरि गरेको आभाषमा<br />
केहीछिन लजाउछन् <br />
तिमी र म भित्रको मनहरू<br />
<br />
<a name='more'></a><br />
रापमा पग्लिन सुरू नौनीजस्तै<br />
एकअर्कामा समाहित म र तिमी<br />
नङ र मासुकोजस्तै<br />
नछुटिने मीठो सम्बन्ध<br />
<br />
जब जब कसिएर म<br />
तिमीभित्र हराउदै जान्छु<br />
मभित्र तिमी हराउदै जान्छौ<br />
नो फिलिङगस् अफ<br />
पैन, डिप्रेस, डिस्ट्रवैन्स्<br />
एनी अब्स्ट्याकलस्<br />
<br />
केशर...केशर...<br />
एक मन्द आवाज तिम्रो<br />
मेरो न्यानो चुम्वनहरू तिमीमा समर्पित<br />
एक प्रफुल्लित यात्राको टेक अफ<br />
स्वासप्रस्वासको तीव्र गति<br />
र ल्यान्डिङ्मा स्खलित हामी दुई<br />
..............................<br />
फेरि जिस्किन्छौँ/हास्छौँ<br />
फेरि अँगालोमा जोडले कसिन्छौँ <br />
साटेर मीठो अनुभूत ।</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-53817682245711816422015-10-03T22:07:00.000-07:002015-10-03T22:23:07.167-07:00चे ग्वेभारा र वामपन्थी भन्न रुचाउने नेपाली नेताहरू<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div style="text-align: left;">
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgs8QUUA30pZuNQkIiB-CWpqMT9uKWQCpVZ8n8ILmbVr56wiBaF7ZfGnrCJ1CSj2-owED6uaVqwad1xL6_IxXUPsMaAkoj6fXBalsE960-NSHtxJfc4_2b230SYdbbDhtv4ZgaWZpzldXk/s1600/keshar%252Bthulung%252B5.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgs8QUUA30pZuNQkIiB-CWpqMT9uKWQCpVZ8n8ILmbVr56wiBaF7ZfGnrCJ1CSj2-owED6uaVqwad1xL6_IxXUPsMaAkoj6fXBalsE960-NSHtxJfc4_2b230SYdbbDhtv4ZgaWZpzldXk/s200/keshar%252Bthulung%252B5.jpg" width="143" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b>Keshar Thulung</b></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<span id="goog_920436090"></span><span id="goog_920436091"></span>सन्
१९२८ को जुन १४ मा ल्याटिन अमेरिकाको एउटा देश अर्जेन्टिनाको एक
मध्यमवर्गीय इन्जिनियर परिवारमा क.चे ग्वेभाराको जन्म भएको थियो । उहाँको
वास्तविक नाम अर्नेष्टो ग्वेभारा डेला सेर्ना थियो तर पनि परिवारमा मायाले
बोलाउने नाम तेते थियो । संघर्षको क्रममा उहाँले आफ्नो नामलाई परिवर्तन
गरेर चे राख्नु भयो । चेको अर्थ हो- हाम्रो अर्थात हाम्रो (चे) ग्वेभारा । र
उनी यही नामले आजसम्म प्रसिद्ध छन् । अर्जेन्टिनामा जन्मनु भएका क. चे
क्यूवाली क्रान्तिमा एक प्रमुख नायक हुनुहन्थ्यो । क्यूवाली क्रान्ति सफल
हुनुमा उहाँले छापामार युद्धको निर्णायक भूमिका सम्हाल्नुभएको थियो ।
क्यूवाली क्रान्तिलाई सफलतापूर्वक सम्पन्न गर्न महत्वपूर्ण भूमिका
खेल्नुभएका क. चे यही छापामार युद्धका एक प्रतिपादको रूपमा समेत चर्चित
हुनुहुन्छ ।<br />
<a name='more'></a><br />
<span id="goog_920436096"></span><span id="goog_920436097"></span> क. चे ग्वेभाराको रगतका कण-कणमा उहाँको परिवारको
संस्कृति मिसिएको थियो । उहाँले परिवारबाट न्यायप्रतिको माया,
फासीवादप्रतिको घृणा, धार्मीक, सहिष्णुता, साहित्यमा रूचि, कविताप्रतिको
प्रेम एवं पैसा कमाउ प्रवृतिको वितृष्णाको संस्कृति सिक्नुभएको थियो । तर
पनि विद्रोही आफ्नो स्वाभावलाई<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUHizfWH2s346cn4u5KszJ_1qiu5hzybrwgi9dslh_aVPvqzS-HNFcPPu5eHdVCFaFJpHkYYX9exHsyS_arGq_PhYbmWvEMlb4RJV-w-rDiowx26iYvMTi7m5jR0-VdV48WSdVa7ehCq8/s1600/a1ed2b2cebb84cd89647a635773bee1a.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUHizfWH2s346cn4u5KszJ_1qiu5hzybrwgi9dslh_aVPvqzS-HNFcPPu5eHdVCFaFJpHkYYX9exHsyS_arGq_PhYbmWvEMlb4RJV-w-rDiowx26iYvMTi7m5jR0-VdV48WSdVa7ehCq8/s320/a1ed2b2cebb84cd89647a635773bee1a.jpg" width="208" /></a></div>
नदबाई पारिवारिक संस्कृतिको जगमा उभिएर
उहाँले जीवन, जगत र किताबको गहिरो अध्ययनमा डुब्न थाल्नु भयो । साथै
त्यसवाहेक अर्जेन्टिना, ल्याटिन अमेरिकाभरिकै यात्राको क्रममा थाहा भएको
साम्राज्यवादी, सामन्तवादी अनुसन्धानले क. चेलाई क्रान्तिकारी बनायो ।
त्यतिमात्र होइन आफ्नो स्कुलका समकालीन विध्धार्थीहरू र शिक्षकका आँखामा क.
चे आत्मविश्वासी, विचारमा पूर्ण, बहुआयामिक, विद्रोही, अस्वाभाविक रूपमा
हुर्के-बढेका, प्रौढता हासिल गरेका, आफ्नै व्यक्तित्वभएका मुढी, अनुशासित, र
अध्ययनशील हुनुहुन्थ्यो । त्यसैले स्कुलको अध्ययनक्रममै उहाँले
क्रान्तिसम्बन्धी धेरै ज्ञान प्राप्त गरिसक्नुभएको थियो । उहाँको पारिवारिक
आशामा चे एउटा सफल इन्जिनियर हुनेछ भन्ने चाहना थियो । तर क्यान्सर रोगले
हजुरआमाको मृत्यु, त्यही रोगसँगै फेरि पनि आफ्नै आमाको युद्ध र आफू पनि
दमको रोगले पीडित उहाँलाई डाक्टरी पढ्न घच्घचायो र ६ वर्षमै पूरा गर्नुभयो ।<br />
तर पनि उहाँले त्यो डाक्टरी पेशालाई आफ्नो जीवन निर्वाहको रूपमा नहेरी
त्यागिदिए र साहित्यिक अध्ययनमै गहिरो रूपमा डुब्न थाल्नुभयो । यही क्रममा
उहाँले आफ्नो देश लगायत ल्याटिन अमेरिकाको कुना-कुनासम्म साइकल यात्रामा
सवार भए । यही घुमन्ते पढन्ते वानीले नै उहाँले मार्कसदेखि फ्राइडसम्मका
किताबहरू अध्ययन गरिसक्नुभएको थियो । यही सिलसिलामा एउटा मेडिकल साइन्सको
अनुसन्धानकर्ता हुनुभन्दा पनि पीडित जनतालाई राहत दिनु अनि त्योभन्दा पनि
बढी महत्वपूर्ण लक्ष्य देश र देशवासीको निम्ति सफल क्रान्तिको लक्ष्य पूरा
गर्नु उहाँको मनसपटलमा बारम्बार आइरह्यो ।<br />
अझ भन्ने हो भने
उहाँलाई यात्राभरिका सम्पूर्ण राष्ट्रमा रहेका भरिया, पछि परेका
आदिवासीहरू, विभिन्न किसिमका मजदुरवर्गहरूका रहनसहनले उहाँलाई थप
क्रान्तिकारी बन्ने उर्जा थपिदियो । फलस्वरूप सन् १९५३ को बोलिभिया देशको
यात्रामा निस्कदा त्यहाँ भइरहेको पूँजीवादी सुधारवादी सरकारले टीन खानीलाई
राष्ट्रियकरण गर्ने, जमीनहरू आदीवासी किसानहरूलाई वितरण गर्ने प्रथाले
उहाँलाई एउटा असल क्रान्तिकारी कै रूपमा खरो उत्रने प्रेरणा मिल्यो ।<br />
क. चे बोलिभियाको यात्रापछि उहाँ आफ्ना सहयात्री रोजेसँग पेरूका
ग्वाक्वील क्षेत्रमा रहेका आदिवासीहरूका बस्ती नियाल्दै ग्वाटेमाला
पुग्नुभयो जहाँ अर्को क्रान्तिको उदय हुदै थियो र त्यही रहेर उहाँले
त्यहीका आर्वेन्ज सरकारलाई सहयोग गर्ने उदेश्य लिनुभयो । तर त्यो अवसरबाट
वन्चित हुनुपर्यो त्यहाँको पार्टी सदस्य नभएको कारणले । यसै समयमा अमेरिकी
साम्राज्यवादको षडयन्त्रले गर्दा सन् १९५४ मा आर्वेन्ज सरकारलाई सैनिक
विद्रोहमार्फत अपदस्त गरियो र चे पनि त्यही संघर्षको मैदानमा होमिन पुगी
त्यहाँका सैनिकहरूले ग्वाटेमालामा गरेका प्रतिक्रान्तिकारी हमलाको विरोधमा
त्यहाँका जनतालाई सशस्त्र प्रतिरोध गर्नका लागि उत्प्रेरित गर्दै आफै पनि
खट्नुभयो तथापि त्यो क्रान्ति सफल हुन सकेन र उहाँ दुई महिनाजति
अर्जेन्टिनाको दुतावासमा शरण लिन पुग्नुभयो ।<br />
यसरी विभिन्न
संघर्षमा मुछिदै क. चे आफ्नो मातृभूमि अर्जेन्टिनादेखि ल्याटिन अमेरिकी
देशहरू र कंगोलगायत अफ्रिकी देशहरूका सबै क्रान्तिकारीहरूलाई हरेक प्रकारको
सहयोग प्रदान गर्दै हिंड्नुभयो । साम्राज्यवाद र सामन्तवादको विरोधमा खरो
उत्रदै उहाँले विश्वलाई नै एउटा सन्देश दिनुभएको थियो- "जो कोही पनि
क्रान्तिकारीहरू सर्वहरा सेनासँगै सर्वहरा अन्तराष्ट्रियताको विकास
गर्नुपर्छ । जुन झण्डामूनि रहेर संघर्ष गरिन्छ, त्यो मुक्त मानवताको पवित्र
उदेश्यको प्रतिक हुनुपर्छ । जुन संघर्ष र वलिदान छ त्यो आफ्नो देशको
मुक्तिको लागि र विकासको लागि हुनुपर्छ ।" त्यतिमात्रै नभएर साँच्चै उहॉँ
सच्चा समाजवादी मान्छेको ज्वलन्त उदाहरण पनि हो- जो व्यक्तिगत स्वार्थभन्दा
माथि उठेको, मानवीय संवेदनशीलताले भरिपूर्ण भएको, अन्याय र अत्याचार सहन
नसक्ने विद्रोही भाव भएको, हरेक कुराप्रति आलोचक, जागृत र अत्यन्तविवेकशील
भएको मान्छे । हो उहाँ अन्तराष्ट्रियवादी हुनुहुन्थ्यो ।<br />
अर्को
महत्वपूर्ण पक्ष भनेको १९५९ को क्रान्ति समापनपछि चेलाई उधोगमन्त्री
बनाइयो, राष्ट्रिय बैंकको अध्यक्ष पद दिइयो, कमान्डर बनाइयो, क्यूवाली
नागरिकता प्रदान गरियो तथापि चेले नत क्यूवामा ठूलो, अग्लो महल ठडाए नत
करोडौं पर्ने गाडी नै जोडेर चढे नत मोजमस्तीमै हराए । विचार गर्दा
स्पष्टरूपमा यो देखिन्छ कि कुनै पनि महत्वपूर्ण पद अनि एेस-आरामले
लोभ्याएनन् उनलाई । बरू उहाँ मजदुरहरूका रूपमा स्वयंसेवक गर्न जान्थे
खानीहरूमा, कारखानाहरूमा । र विदाका दिनहरूमा पनि आराम नगरी मजदुर सरह श्रम
गर्न जान्थे कि उनलाई थाहा होस्- कस्तो जीवन बाँच्दारहेछन् र कति कठोर
परिश्रम गर्दारहेछन् मजदुरहरू ।<br />
चे भन्नु यसो होइन एक होनहार
व्यक्ति थिए राष्ट्रका लागि मात्र नभएर अन्तराष्ट्रकै निम्ति । अझ बुझ्दै र
गहन तरिकाले अध्ययन गर्दै जाने हो भने उनको जीवनको महानता यसरी देख्न
सकिन्छ- उनी जे भन्थे, त्यही गर्थे र जे गर्थे त्यही भन्थे । उनको भनाई र
गराइमा यही अडिकता थियो । उनको सिद्धान्त र व्यवहारमा कुनै अन्तरविरोध थिएन
। "समाजवाद निर्माण गर्न नयाँ समाजवादी मान्छे पैदा हुनुपर्दछ" र त्यसको
पहिलो नमूना नेता आफै हुनुपर्दछ । अझ यसो भन्नुहुन्थ्यो- "संक्रमणकालमा
केही समय भौतिक उत्प्रेरणा त चाहिन्छ तर यसैलाई कामको मुख्य प्रेरणा बनाइयो
भने समाजवादी मान्छे कहिल्यै तयार हुदैन । <br />
खाली पैसालाई मात्र
सबथोक ठान्ने स्वार्थी मान्छे पैदा हुन्छ । र उहाँको कठोर धारणा थियो-
समाजवाद निर्माण गर्न नियम र साधनबाट समाजवादको निर्माण कदाचित हुदैन ।
समाजवाद र साम्यवादको निर्माण भनेको खाली सम्पत्तिको उत्पादन र वितरण मात्र
होइन यो शिक्षा र चेतनाको पनि सवाल हो जसले उच्च चेतना र उच्च नैतिकता
भएको मान्छे पैदा गर्दछ । यही उनको सोच र धारणाले नै उनलाई विश्वमा समाजवाद
क्रान्तिका एक अग्रणी पनि मानिन्छ । <br />
कुर्सी तानातान र टिक्ने
प्रवृतिमा रहेका नेपाली वामपन्थी हाम्रा नेताहरू जसले समाजवाद र साम्यवादका
चर्चा गर्छन्, देश परिवर्तनका सवालमा कुरा उठाउछन्, उच्च चेतना र
नैतिकताको पक्षमा विशेष तर्क प्रस्तुत गर्छन्- विगतका इतिहासदेखि अध्ययन
गर्ने हो भने राणाकालिन शासन प्रणाली त्यसपछि प्रजातन्त्र, पन्च्याती
व्यवस्था, बहुदलिय व्यवस्था हुदै ०६२/०६३को जनयुद्ध पछिको लोकतान्त्रिक
गणतन्त्रमा रहेका आम हामी नेपाली अनि सिँगो हाम्रो नेपाल यतिबेला "जुन जोगि
आए नि कानै चिरा", "हात्ती आयो हात्ती आयो फुस्स" प्रचलित उखानजस्तै
हिजोकै परिवेशमा गुज्रिरहेका छौँ हामी, उसैरी हाम्रो राष्ट्र पनि । हुन त
देश हाक्न तम्सेका नेताहरू कुनैले पनि भनेका वा प्रस्तुत गरेका सवाललाई
अलिकति पनि व्यवहारमा उतारेको देखिदैन । यिनै कमजोरीले गर्दा सदियौदेखि
हामी चेपिएका छौँ, थिचिएका छौँ र हाम्रा आफ्ना सिमानाहरू गुमाइरहेका छौँ । <br />
तीनै पछौटेपन, हैकमवादी, सामन्तवादी, मोजमस्तीमा लालस, हामी र हाम्रो
राष्ट्रको अस्तित्वमाथि कुरितीका बुट बजार्ने खोक्रो सोच र धारणा भएका
नेताहरूले चे ग्वेभारासँग तुलना गर्नुभन्दा पहिला चे को बाटोमा कमसेकम
हिँडाउन सक्नुपर्छ आफूलाई । चे ग्वेभाराबाट पाठ सिक्नु जरूरी देखिन्छ
हाम्रा नेताहरूले ।*</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-14506805961971353182015-09-10T23:40:00.001-07:002015-09-10T23:40:30.058-07:00Song<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgS3uUIOcUu9n_QizDESg6UY7BVr0otnSCdU6OVADUVqzHW_Go9LcEjNtaY7OlHplH84oDXGRC1KjVcZRM9in8VDTFcpEulPXuPAIrcLqi_JPA9tGUHGscDRj31SaXtHXo7epR6XxdLrK4/s1600/keshar+thulung+3.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgS3uUIOcUu9n_QizDESg6UY7BVr0otnSCdU6OVADUVqzHW_Go9LcEjNtaY7OlHplH84oDXGRC1KjVcZRM9in8VDTFcpEulPXuPAIrcLqi_JPA9tGUHGscDRj31SaXtHXo7epR6XxdLrK4/s200/keshar+thulung+3.JPG" width="150" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr>
</tbody></table>
So many promises we make<br /> To be together<br /> But don't no<br /> Fate take us where<span class="text_exposed_show"><br /> If we discrete each other<br /> We may cry a lot<br /> We may loose<br /> Our desire, strength all</span><br />
<br />
Though river is following <br /> Though time is passing<br /> Though The world is rounding <br /> Do not loose your passion<br />
<a name='more'></a> We may meet somewhere <br /> If our love is enough true<br />
<br />
Sky thunders much loudly<br /> Night fears strongly<br /> Rises sea amazingly <br /> Let every thing scramble<br /> Though Everest never<br /> Loose the dignity<br /> Beloved do not capitulate<br /> We may meet somewhere<br /> If our love is enough true.<br />
<br />
So many promises we make<br /> To be together<br /> But don't no<br /> Fate take us where<span class="text_exposed_show"><br /> If we discrete each other<br /> We may cry a lot<br /> We may loose<br /> Our desire, strength all</span> </div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-74742495473916003212015-09-07T05:19:00.001-07:002015-09-10T23:38:17.653-07:00कविता<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
Keshar Thulung <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgS3uUIOcUu9n_QizDESg6UY7BVr0otnSCdU6OVADUVqzHW_Go9LcEjNtaY7OlHplH84oDXGRC1KjVcZRM9in8VDTFcpEulPXuPAIrcLqi_JPA9tGUHGscDRj31SaXtHXo7epR6XxdLrK4/s1600/keshar+thulung+3.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgS3uUIOcUu9n_QizDESg6UY7BVr0otnSCdU6OVADUVqzHW_Go9LcEjNtaY7OlHplH84oDXGRC1KjVcZRM9in8VDTFcpEulPXuPAIrcLqi_JPA9tGUHGscDRj31SaXtHXo7epR6XxdLrK4/s200/keshar+thulung+3.JPG" width="150" /></a></div>
उत्कृष्ट एउटा अनुहार<br />
<br />
परिचित/अपरिचित<br />
अनगिन्ती/अतुलनीय<br />
अनुहारहरु<br />
<br />
<div class="text_exposed_show">
छरपस्ट छन्<br />
चोकहरूमा/गल्लीहरूमा<br />
बोकेर हिँडिरहेछन्<br />
मनको ढोक्रोभरि<br />
आकासजस्तै अनन्त<br />
<a name='more'></a>सगरमाथाजस्तै अग्लो<br />
सपनाको चाङहरू<br />
<br />
थेप्चो/लाम्चो/डोलो<br />
कालो/सेतो/रातो<br />
वरिपरि देखिन्छन्<br />
अनुहारहरु<br />
देख्दै टीठ्लाग्दो कुनै<br />
घीनलाग्दो/अत्ति रिस उठ्दो कुनै<br />
खै के-के नमिलेको<br />
पटक्कै नसुहाएको<br />
<br />
अपसोच-<br />
तिनै अनुहारहरूमध्ये<br />
तर एउटा अनुहार<br />
उत्कृष्ट लाग्छ<br />
सर्वदा हेरिरहुँ लाग्छ<br />
सबभन्दा प्यारो लाग्छ<br />
आफ्नो सर्वस्व लाग्छ<br />
आफूलाई...........।</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-75638854609725120052015-09-07T05:13:00.002-07:002015-09-07T05:14:27.619-07:00Gajal<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
बोक्नु छ युवा हो आउ अब देस बोक<br />
आफ्नै भाषाभेष आफ्नै संस्कृति बोक ।।<br />
<br />
युगौ-युगका आदिम वस्ती उस्तै रहे यहाँ<span class="text_exposed_show"><br /> परिवर्तन प्रगतिको सच्चा जोश बोक ।। </span><br />
<a name='more'></a><br />
<div class="text_exposed_show">
अझ धेरै बढाउनु छ साहस शिखरहरू चुमी<br />
नदी बगाई पसिनाको उर्वरतामा पाखापर्वत बोक ।।<br />
<br />
नहटी एकरति छर्नु छ मीठो सुवास जीन्दगीको<br />
निरक्षरमाझ ज्ञानको ज्योति छर्दै कलमहरू बोक ।।</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-5497748135967261782015-09-07T05:09:00.000-07:002015-09-07T05:09:20.795-07:00Muktak<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span data-reactid=".bj.0.0"><span>रिसले चुरमुराउँदै आवेगमा आएर विद्रोह मच्चायौ रे </span></span><br />
<span data-reactid=".bj.0.0"><span>आसा अनि विस्<span class="text_exposed_show">वास हाम्रो प्रेमको सुमधुर सम्बन्ध तोड्यौ रे </span></span></span><br />
<span data-reactid=".bj.0.0"><span><span class="text_exposed_show">को हो "केशर" चिन्दिन/जान्दिन उ त मरिसकेउ भन्दै </span></span></span><br />
<span data-reactid=".bj.0.0"><span><span class="text_exposed_show">कोठाभरि सजिएका मेरो तस्विरहरु जलाएर खरानी पार््यौ रे । </span></span></span></div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-37572956380650562482015-08-27T22:39:00.005-07:002015-08-27T22:41:56.691-07:00Poem<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
Keshar Thulung<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoQpUSIwUJoL_Z6e62MWbf3HP6jYJG_hfQx1RIKJEaVay0eX3Opc74g5lHTPF0lCJqXsh43FPtlM18uLqqU2ABoFT5ZivSxwwxlCNrMreU8INtdwzuVWvLzvqLgvRVGzHDBnGjMCyGMh8/s1600/keshar+thulung+12.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoQpUSIwUJoL_Z6e62MWbf3HP6jYJG_hfQx1RIKJEaVay0eX3Opc74g5lHTPF0lCJqXsh43FPtlM18uLqqU2ABoFT5ZivSxwwxlCNrMreU8INtdwzuVWvLzvqLgvRVGzHDBnGjMCyGMh8/s200/keshar+thulung+12.jpg" width="146" /></a></div>
<br />
तिम्रो स्तन र योनि<br />
<br />
सम्झिदै<br />
सिरिङ्ग हुन्छ आङ<br />
भित्रभित्रै कुतकुताएर<span class="text_exposed_show"><br /> पानीपानी बन्छ<br /> मन</span><br />
<br />
<div class="text_exposed_show">
हेर्न कहिल्यै सर्माउदैनन्<br />
मेरा आँखाहरू<br />
<a name='more'></a>सुम्सुमाउन कहिल्यै थाक्दैनन्<br />
मेरा हातहरू<br />
चुम्न कहिल्यै घिनाउदैन<br />
मेरा ओठ<br />
जो छन् तिम्रो छातीमाथि <br />
पुक्क उठेका शान्त, स्निग्ध स्तनहरु<br />
<br />
झ्याउ पलाएको <br />
ओढारजस्तो तिम्रो योनि<br />
गह्रा नमिलेको<br />
खेतजस्तो तिम्रो योनि<br />
कता हो कता<br />
सर्लक्क परेको<br />
माछाजस्तै लाग्छ- मलाई<br />
कुनै माधुर्य छटाजस्तै लाग्छ- मलाई<br />
<br />
उचाई नाप्नुपर्ने <br />
सगरमाथाकोजस्तै- तिम्रो स्तनको<br />
गहिराई नाप्नुपर्ने<br />
समुद्रकोजस्तै- तिम्रो योनिको<br />
सब दुनियाँ भुलेर<br />
चरमसिमामा पुगेको<br />
कति स्वार्थी- म<br />
साँच्चै प्रवाह गर्दिन <br />
कुनै पनि कुराको<br />
<br />
कुरूक्षेत्रमा ढलेको योद्धाजस्तै<br />
इन्तुचिन्तु डङरङग ढल्नुपर्ने<br />
तिम्रो स्तन र योनिसँगको <br />
घमाघस्सी युद्धमा- म<br />
आहा ! ढल्नु कसरी <br />
र <br />
योभन्दा अर्कोवस्तु के नै छ र<br />
जिन्दगीलाई-<br />
अवर्णनीय आनन्द दिने<br />
असीम स्वान्तसुखाय दिने ।</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-91396289347032018692015-08-27T22:21:00.002-07:002015-08-27T22:24:14.844-07:00Song<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: left;">
Keshar Thulung</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
हाँस्न सिकाउने तिमी कहाँ गयौ, कहाँ </div>
<div style="text-align: left;">
बाँच्न सिकाउने तिमी कहाँ हरायौ, कहाँ</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
चुमेर अधर मीठो बात गर्ने<span class="text_exposed_show"><br /> रिसाएर फेरि अटुट माया लाउने<br /> मन-मन मिलेर सुन्दर जीवन ज्यूँने<br /> मेरो खुसी तिमी कहाँ गयौ, कहाँ <br /> बाँच्न सिकाउने तिमी कहाँ हरायौ, कहाँ</span></div>
<a name='more'></a><div style="text-align: left;">
</div>
<div class="text_exposed_show" style="text-align: left;">
<br />
दु:खका खातहरू पर पन्छाई दिने<br />
पीडाका बोझहरू सबै त्यागि दिने<br />
साथ-साथ रहेर सुन्दर जीवन ज्यूँने<br />
मेरो आधार तिमी कहाँ गयौ, कहाँ <br />
बाँच्न सिकाउने तिमी कहाँ हरायौ, कहाँ ।</div>
</div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8125631651279905666.post-37956419200413364152015-08-27T22:17:00.003-07:002015-08-27T22:18:33.297-07:00Muktak<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
Keshar Thulung<br />
<br />
बोल्छौ मात्र कति ? विश्वासिलो काम पनि गर नेताज्यू<br />
परिवर्तन गरि राष्ट्रलाई सम्मुनत बनाउन अघि बढ नेताज्यू<br />
भ्रष्टचार मुक्त, दमनहीन, त्रासहीन समाज स्थापना गर्ने भए<br />
दायाँवायाँ, तलमाथि नगरी निस्वार्थ भावले जुट नेताज्यू </div>
Keshar Thulunghttp://www.blogger.com/profile/02257986961130416495noreply@blogger.com0